Národná rada Slovenskej republiky

Národná rada odvodzuje svoju tradíciu od historicky prvej Slovenskej národnej rady,[1] ktorá bola založená 16. septembra 1848 vo Viedni pod vedením Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu (sídlo v Myjave). Z ústavnoprávneho hľadiska za svoje prvé funkčné obdobie považuje vznik Slovenskej národnej rady ako vrcholného orgánu domáceho slovenského odboja počas druhej svetovej vojny. SNR 1. septembra 1944 deklarovala prevzatie zákonodarnej, výkonnej a vládnej moci na Slovensku.[2]

Pod názvom Národná rada Slovenskej republiky vystupuje od 1. októbra 1992,[1] tesne pred vznikom samostatného Slovenska.

Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky

Pôsobnosť Národnej rady je určená jej ústavným postavením v systéme výkonu moci. Člení sa na

• pôsobnosť v oblasti zákonodarstva
• pôsobnosť v oblasti kontroly
• pôsobnosť v oblasti tvorby štátnych orgánov
• pôsobnosť v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky.

Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj voľbami, ktorá jej patrí podľa osobitných predpisov (zákon SNR č. 80/1990 Zb. o voľbách do SNR v znení neskorších predpisov).[3]

Poslanci národnej rady sú volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.

Za poslanca možno zvoliť občana:

• ktorý má volebné právo
• dosiahol vek 21 rokov
• má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Na schôdzi národnej rady, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz skladá sľub, ktorý znie „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republiky. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ Poslanec sa ujíma svojej funkcie a začína vykonávať svoj mandát zložením sľubu. Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu. Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou:

• prezidenta republiky
• sudcu
• prokurátora
• verejného ochrancu práv
• príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru.

Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády, štátneho tajomníka, riaditeľa Slovenskej informačnej služby, vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, vedúceho ústredného orgánu štátnej správy jeho mandát počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje a na jeho miesto nastupuje náhradník.

K základným právam poslanca patrí:

• právo zákonodarnej iniciatívy
• interpelačné právo a právo klásť otázky členom vlády SR
• právo vyžadovať od štátnych orgánov potrebné informácie pre svoju prácu
• právo zúčastňovať sa na rokovaniach Národnej rady a orgánov, do ktorých bol zvolený a hlasovať na nich o všetkých prerokúvaných otázkach
• právo voliť a byť volený.

Za hlasovanie v národnej rade alebo jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v národnej rade alebo jej orgánoch poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci národnej rady. Poslanca nemožno trestne ani administratívne stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu národnej rady. Ak národná rada súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie. Poslanec sa môže funkcie poslanca vzdať. Jeho mandát zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. Ak o to poslanec požiada poskytne mu zamestnávateľ na dobu výkonu funkcie poslanca pracovné voľno. Náhrada mzdy od zamestnávateľa mu v tomto prípade nepatrí.

Poslancovi národnej rady patrí plat vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu pracovníka národného hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok zaokrúhlený nahor na celých 100,- Sk začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Plat mu patrí ešte päť mesiacov po tom, keď došlo k zániku jeho poslaneckého mandátu.

Za vykonávanie zákonom určených funkcií v národnej rade a jej orgánoch patrí poslancovi funkčný príplatok a na úhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie poslanca paušálne náhrady vo výške, ktorú určí národná rada uznesením.

Na zabezpečenie výkonu poslaneckého mandátu si poslanec zriaďuje primerane vybavenú kanceláriu. Na výkon odborných a administratívnych prác spojených s činnosťou poslaneckej kancelárie poskytuje kancelária národnej rady poslancovi asistenta. Kancelária národnej rady hradí výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie a odmenu asistenta poslanca v súlade s uzneseniami národnej rady.

Ak sa poslanec bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej dvoch rokovacích dní schôdzí národnej rady alebo jej výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca stráca nárok na polovicu platu, polovicu funkčného príplatku a polovicu paušálnych náhrad, ktoré by mu patrili na nasledujúci mesiac. Ak sa bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej štyroch rokovacích dní národnej rady alebo výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca stráca nárok na plat, funkčný príplatok a paušálne náhrady, ktoré by mu inak patrili na nasledujúci mesiac.

Na jeseň 2015 bolo oznámené, že po skončení funkčného obdobia dostanú poslanci odstupné. Tí, čo funkciu vykonávali viac než 2 roky, ale menej než 5 rokov dostanú dvojnásobok svojho platu: 3 922 €. Poslanci čo v parlamente pôsobili viac než 5 rokov dostanú trojnásobok svojho platu: 5 883 €. Na vyplácanie odstupného v roku je určených 821 000 €. V roku 2010 dostalo 81 poslancov viac než 800 000 € a v roku 2012 54 poslancov približne 250 000 €.[6]

Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) existuje od 1. októbra 1992. V nasledovných samostatných článkoch sú zoznamy poslancov NR SR zvolených v uvedených volebných obdobiach:

• Zoznam poslancov NR SR (1992 – 1994)
• Zoznam poslancov NR SR (1994 – 1998)
• Zoznam poslancov NR SR (1998 – 2002)
• Zoznam poslancov NR SR (2002 – 2006)
• Zoznam poslancov NR SR (2006 – 2010)
• Zoznam poslancov NR SR (2010 – 2012)
• Zoznam poslancov NR SR (2012 – 2016)
• Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)
• Zoznam poslancov NR SR (2020 – 2024)

Činnosť národnej rady riadi a organizuje jej predseda a podpredsedovia. Národná rada zasadá stále. Jej zasadanie sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením. Národná rada môže uznesením prerušiť svoje zasadanie, jeho dĺžka nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku.

Národná rada uskutočňuje svoju ústavnú pôsobnosť prostredníctvom ustanovujúcej schôdze a priebežne konaných schôdzí počas trvania volebného obdobia. Z hľadiska významu osobitné miesto patrí ustanovujúcej schôdzi, ktorú zvoláva prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb. Na tejto schôdzi volí národná rada svojich overovateľov, predsedu a podpredsedov, zriaďuje svoje výbory okrem tých, ktoré sú ustanovené zo zákona a volí ich predsedov a členov.

Rokovacími dňami schôdze národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Schôdze národnej rady sú verejné. Neverejné schôdze alebo ich časti sa konajú ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet štátneho, služobného a obchodného tajomstva alebo to ustanoví osobitný zákon, alebo sa na tom uznesie národná rada trojpätinovou väčšinou. Národná rada je schopná sa uznášať ak je v rokovacej sále prítomná a na hlasovaní sa zúčastňuje nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov – 76. Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov – najmenej 39. Relatívnou väčšinou sa napríklad prijímajú bežné zákony.

Pri vyslovení nedôvery vláde a jej členom, na voľbu a odvolanie predsedu a podpredsedov národnej rady a pri schvaľovaní iných návrhov, pri ktorých to určuje ústava alebo zákon, musí byť súhlas najmenej 76 poslancov, čo predstavuje absolútnu väčšinu. Na prijatie ústavy, ústavného zákona, odsúhlasenie neverejnej schôdze národnej rady a v ďalších prípadoch, kedy to vyžaduje ústava alebo zákon, je potrebná trojpätinová kvalifikovaná väčšina najmenej 90 poslancov.

Hlasovanie na schôdzach je verejné alebo tajné. Verejne sa hlasuje spravidla za použitia technického zariadenia v rokovacej sále alebo zdvihnutím ruky. Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom alebo ak sa na tom uznesie národná rada. Na tajné hlasovanie sa použijú hlasovacie lístky.

Rokovanie o jednotlivých bodoch schváleného programu nemožno začať ak neboli poslancom najneskoršie 24 hodín pre začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály. Každý návrh podaný národnej rade v súlade s ústavou, zákonom alebo na základe uznesenia musí byť pridelený príslušnému výboru na prerokovanie a zaujatie stanoviska.

Do rozpravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne po schválení programu schôdze a ústne po vystúpení písomne prihlásených rečníkov.

Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu, ktorá nesmie byť kratšia ako 12 hodín s pomerným rozdelením medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú ich členmi. Možnosť obmedzenia rozpravy neplatí pri rokovaní o návrhu ústavného zákona, zákona o štátom rozpočte a programovom vyhlásení vlády. Poslanci majú právo v rozprave na jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na ostatného rečníka. Nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Rečník môže faktickou poznámkou reagovať na faktické poznámky poslancov k jeho vystúpeniu. Rozprava skončí, ak vystúpili všetci prihlásení rečníci a slova sa po jej skončení neujal člen vlády, ktorý tým otvára rozpravu znova.

Poslanci majú právo podať procedurálne návrhy týkajúce sa spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania s výnimkou hlasovania o veci samotnej v trvaní jednej minúty. O takýchto návrhoch sa hlasuje bez rozpravy.

Z každej schôdze národnej rady sa vyhotovuje doslovná zápisnica, ktorá po overení sa stáva autentickým záznamom o schôdzi a slúži ako podklad na vydanie správy, ktorá sa publikuje po každej schôdzi.

Národná rada za prvé volebné obdobie považuje svoj vznik a pôsobenie ako Slovenská národná rada v roku 1943. K ukončeniu tohto číselného označovania poradia volebných období národnej rady došlo pri zmene jej pôsobnosti a postavenia ako zákonodarného orgánu na Slovensku v rámci jednotnej Česko-slovenskej republiky v desiatom volebnom období, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 a zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Voľbami poslancov do národnej rady konanými 30. septembra a 1. októbra 1994 ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu v samostatnej Slovenskej republike sa zaviedlo nové číselné označovanie volebných období národnej rady poradovým číslom rímska I. a slovne prvé. Takto označené prvé volebné obdobie bolo ukončené dňom volieb poslancov do národnej rady 25. a 26. septembra 1998. Dňom 26. septembra 1998 začalo druhé štvorročné volebné obdobie národnej rady. Z organizačných a technických dôvodov sa všetky schôdze národnej rady označujú číselne v poradí ako nasledujú po sebe za čas jedného volebného obdobia.

• Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky
• Ústava Slovenskej republiky z 1. septembra 1992

• Oficiálna stránka NR SR