Suverenita (právo)

Suverenita alebo zvrchovanosť je v práve

absolútna a trvalá moc štátu (definícia pochádza od Bodina)
vlastnosť štátu [v širšom zmysle aj kraja, občana a podobne] spočívajúca v tom, že je viazaný alebo určovaný len svojou vlastnou vôľou (samourčovanie) v medziach práva a v súlade s kolektívnym cieľom, ktorý má uskutočňovať (definícia pochádza od Louisa Le Fura)
v medzinárodnom práve: nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci, či vo vnútri štátu (vnútorná suverenita) alebo mimo hraníc daného štátu (vonkajšia suverenita)
v širšom zmysle: spôsobilosť/právo (kohokoľvek) výlučne vykonávať absolútnu politickú moc nad nejakým územím, skupinou ľudí alebo sebou samým; absolútne právo vládnuť; najvyššia, absolútna, nekontrolovateľná moc

Suverenita v medzinárodnom práve

Vnútorná suverenita - prejavuje sa nezávislosťou zákonodarstva, reprezentujú ju najvyššie orgány, ktoré majú najvyššiu moc.
Vonkajšia suverenita - štát nie je podrobený vôli a záujmom iného štátu alebo vôli medzištátnych združení.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.