Právna norma
Právna norma je označenie pre jeden všeobecne záväzný príkaz, zákaz alebo dovolenie vyplývajúce z právneho poriadku vrátane nástrojov a zmocnení k jeho dosiahnutiu alebo vymáhaniu. Spravidla právny predpis (napríklad zákon, vyhláška a pod.) obsahuje niekoľko právnych noriem.
| Právo |
| Odvetvia práva |
| Verejné právo: Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné Súkromné právo: Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné |
| Deľba moci |
| Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
| Právne predpisy |
| Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos |
| Ďalšie pojmy |
| Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma
Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia |
Obvykle nie je právna norma v predpise uvedená ako súvislá časť textu, ale je ju treba z rôznych častí textu alebo rezných predpisov extrahovať alebo dedukovať. Niektoré aspekty právnej normy môžu byť vyjadrené napríklad systematickým zaradením textu do právneho predpisu namiesto explicitného vyjadrenia. Preto sa zdá byť presnejšie pozerať na text právneho predpisu nie ako na súbor noriem, ale ako súbor pravidiel, z ktorých sa dajú pomocou výkladu individuálne právne normy extrahovať.
Niektoré právne normy nemajú samostatný zmysel, ale majú charakter spresnenia, doplnenia alebo obmedzenia inej právnej normy alebo výnimky z nej. (napr. § 478 Občianskeho zákonníka (40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) - Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; ustanovenie § 484 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.)
Štruktúra právnej normy
Právnu normu opisovali najmä starší teoretici tzv. trojprvkovou štruktúrou právnej normy:
- Hypotéza (predpoklad ak je splnené x,... - býva v právnom predpise aj zamlčaná, ak sa napr. týka všetkých)
- Dispozícia (...,má nasledovať následok y)
- Sankcia (ak nie je splnený následok, nasleduje sankcia z)
V novšej literatúre sa hovorí o zdvojenej štruktúre právnej normy:
- Primárna hypotéza
- Primárna dispozícia
- Sekundárna hypotéza - (je negáciou primárnej dispozície)
- Sekundárna dispozícia - (spolu so sekundárnou hypotézou nahrádza sankciu)
Základným rozdielom je idea, podľa ktorej aj sankcia je len druhom dispozície (jej aplikáciu však spravidla zabezpečuje donucovací orgán).
Príklad
- § 461 ods. 2 Občianskeho zákonníka (40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov)
- Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
- Primárna hypotéza - Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu…
- Primárna dispozícia - …nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona
- Sekundárna hypotéza - Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva…
- Sekundárna dispozícia - …nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona