Lhasa

Moderné dejiny Lhasy sa začali písať počas pôsobenia piateho dalajlámu Ngawang Lozang Gjamcchoa (1617 – 1682), ktorému sa podarilo podrobiť si Tibet. Centrom a faktickým hlavným mestom Tibetskej ríše ustanovil Lhasu a začal stavbu paláca Potala, ktorá bola dokončená až po jeho smrti.

Lhasa bola niekoľko storočí „zakázané mesto“ a jej brány boli uzavreté pre všetkých, prichádzajúcich zo Západu. V 19. storočí sa do Lhasy márne snažili dostať napr. Sven Hedin a Nikolaj Prževalskij, úspešní boli napr. Alexandra David-Néelová a Heinrich Harrer a na začiatku 20. storočia mesto načas obsadil britský expedičný zbor, vedený Francisom Younghusbandom v rámci tzv. Younghusbandovej expedície.

Život v meste významne ovplyvňovalo náboženstvo a keďže sa jednalo o významné centrum tibetského budhizmu, takmer polovicu obyvateľstva tvorili mnísi. Populáciu Lhasy tvorilo v roku 1951 odhadom 25 000 obyvateľov a 15 000 mníchov, žijúcich v kláštoroch. Dnes má mesto viac ako 550 tisíc obyvateľov a veľkú časť tvoria Číňania.

Lhasa leží v oblasti známej ako „údolie Lhasa“, v provincii Ü, ktorej je zároveň hlavným mestom. Priemerná nadmorská výška údolia je okolo 3 500 m n. m., no hory v okolí mesta dosahujú výšku až 5 500 m n. m. Lhasa sa tak radí k najvyššie položeným mestám na svete. Preteká ňou rieka Kyi, ľavostranný prítok Brahmaputry.

Veľmi významný pre Tibet je turistický ruch, ponúkajúci návštevníkom veľkolepý palác Potala, nádhernú himalájsku krajinu, divokú faunu i flóru vysokých polôh strednej Ázie. Až donedávna neboli v tejto oblasti žiadne chemické ani automobilové továrne a životné prostredie bolo len málo poznačené ľudskou činnosťou. Toto sa zmenilo začatím ťažby medi, olova a zinku, ktorá výrazne mení krajinu.

Podľa regionálnych úradov navštívil Tibet v roku 2004 1 milión turistov. Čínske úrady plánujú podporu a rast turistiky v regióne až na úroveň 10 miliónov návštevníkov v roku 2020. Zástancovia väčšej tibetskej autonómie dúfajú, že zvýšenie turistiky povedie k rozmachu pôvodnej Tibetskej kultúry.

Lhasa má mnoho významných stavieb ako sú kláštory Sera a Däpung alebo budhistický chrám Džókhang, v ktorom sú podľa tradície uchované sochy Budhu. UNESCOm je chránený „Historický súbor paláca Potala“, ktorý zahŕňa niekoľko stavieb, vrátane paláca Potala a Norbulingka. Nenávratné škody spôsobila kultúrna revolúcia, počas ktorej bolo veľa pamiatok poškodených alebo zničených.

Kvôli odľahlej polohe bola v minulosti Lhasa ťažko prístupná a úzke a strmé cesty vysoko položenými priesmykmi spájali Tibet s Čínou, Indiou a Nepálom. Horské cesty, vhodné pre motorové vozidlá boli postavené až po roku 1945. Asi 60 km južne od mesta bolo vybudované letisko Lhasa Gonggar s dráhou, predĺženou kvôli nadmorskej výške až na 4 000 m. V roku 2006 bola dokončená aj železničná trať Golmud – Lhasa, spájajúca Tibet s Čínou.

Život v Lhase bol opísaný rakúskym horolezcom Heinrichom Harrerom v jeho knihe Sedem rokov v Tibete a v rovnomennom filme, v ktorom hrali Brad Pitt a David Thewlis. Kniha opisuje život v Lhase v 40. rokoch 20. storočia.

• Tibet
• Tibetský budhizmus
• Potala
• Dalajláma

• 
  Poloha Lhasy v Číne
• 
  Poloha Lhasy v údolí
• 
  Pohľad na mesto od paláca Potala
• 
  Lhasa, hlavná ulica. Pohľad od paláca Potala
• 
  Lhasa, moderná časť mesta

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lhasa

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.