Pchjongjang
Pchjongjang (平壤) je hlavné mesto Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Rieka Tedong mesto rozdeľuje na západnú a východnú časť.
| Pchjongjang | |||
| 평양 | |||
| Hlavné mesto Kórejskej ľudovodemokratickej republiky | |||
 | |||
| Štát |  republika | ||
|---|---|---|---|
| Región | P'yŏng'an | ||
| Rieka | Tedong | ||
| Nadmorská výška | 27 m n. m. | ||
| Súradnice | 39°01′10″S 125°44′17″V | ||
| Rozloha | 3 194 km² (319 400 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 4 138 187 (1.1.2010) | ||
| Hustota | 1 295,61 obyv./km² | ||
 Poloha mesta v krajine  Poloha mesta v krajine
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Mesto má rozlohu 3 194 km² a podľa sčítania v roku 2010 4,14 milióna obyvateľov. Je politickým, kultúrnym a ekonomickým centrom s dominantným postavením v krajine. Nachádzajú sa tu všetky vládne úrady a inštitúcie, ako aj množstvo monumentálnych stavieb – pamätníkov.
Dejiny
Podľa legendy bolo mesto založené v roku 2333 pred Kr. pod názvom Wanggomsong (왕검성; 王儉城) a postupne sa rozrástlo na jedno z centier kráľovstva Kočóson. V roku 108 pred Kr. mesto dobyla čínska dynastia Chan, ktorá ho ovládala až do roku 313. Tentoraz bolo dobyté kórejským kráľovstvom Kogurjo, ktoré ho roku 427 povýšilo na hlavné mesto. Pád prosperujúceho mesta nasledoval v roku 668, keď ho dobyli a zničili konkurenční vládcovia. Obnovené mesto bolo nazvané Sogjong (서경; 西京), doslova západné hlavné mesto. Za vlády dynastie Čóson sa stalo centrom provincie Pchjongan a toto postavenie si udržalo až do polovice 20. storočia.
S koncom druhej svetovej vojny sa skončila aj japonská vláda a mesto obsadili sovietskymi jednotkami. Následne sa mesto stalo hlavným mestom novej krajiny, pomenovanej KĽDR, ako dôsledok rozdelenia pôvodnej Kórey a straty mesta Soul. Následná Kórejská vojna mesto takmer zničila a na jeho obnovení sa podieľal najmä Sovietsky zväz, ktorý podporoval velikášsky štýl v duchu výstavby veľkých bulvárov, budov a sídlisk. V rámci RVHP sa do krajiny dostávali stroje, výrobky a tovar aj z ČSSR.
V 70. rokoch bola v meste rozbehnutá výstavba metra, pribudli nové sídliská a pamätníky. V roku 1988 sa začalo s výstavbou najväčšieho hotela na svete (Hotel Rugyong), ktorý bol z finančných dôvodov dokončený až po dlhých rokoch. Po páde socializmu v spriatelených krajinách a ukončení podpory ZSSR došlo po roku 1990 k prudkému zhoršeniu ekonomickej situácie v celej KĽDR a chátraniu väčšiny domov a stavieb. Bežným sa stali výpadky elektrickej energie a nedostatok tovaru.
Doprava
Hoci je dnešné mesto metropolou s počtom obyvateľov viac ako 4 milióny, je v meste len minimálna individuálna automobilová doprava. Vlastníctvo osobných automobilov režim zakazuje a na prídel sú aj pohonné hmoty. Obyvatelia tak využívajú trolejbusy, autobusy, metro a bicykle (považované za luxus) a automobily využívajú len vládne, armádne a štátne inštitúcie. Neďaleko od mesta sa nachádza aj medzinárodné letisko Sunan, odkiaľ dvakrát za týždeň lieta spoj do Pekingu.
Stavby
- Hotel Rjukjong – najvyššia, stavba v meste. Hotel je v prevádzke od roku 2013
- Víťazný oblúk
- štadión Kim Ir-sena
- štadión 1. mája pre 150 tisíc divákov s titanovou strechou
- 150 m vysoká televízna veža
- Kim Ir-senovo mauzóleum – Pamätný palác Kumsusan
- výstavné sídlisko popri ulici Kwangbok v západnej časti mesta
- Veľká ľudová študovňa
- Kim Ir-senov monument v Mansude
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pchjongjang na českej Wikipédii.