An-chuej

Dnešná provincia An-chuej vznikla rozdelením vtedajšej provincie Ťiang-nan na An-chuej a Ťiang-su v roku 1666. Zatiaľ čo severná časť provincie historicky vždy inklinovala k provincii Che-nan, oblasti pozdĺž Jang-c' sú kultúrne blízke provinciám Chu-pej a Ťiang-su. Vrchy úplne na juhu sú svojráznym regiónom samy osebe.

V najstarších dobách za vlády dynastie Šang (16. až 11. storočie pred Kr.) obývali väčšinu dnešnej provincie An-chuej nečínske kmene, súhrne označované ako Tung-i. Jedno zo šangských sídelných miest Po (亳) sa nachádzelo v blízkosti dnešného Po-čou na severe provincie.

V období bojujúcich štátov sa provincia An-chuej nakrátko (278 pred Kr.) stala posledným útočiskom štátu Čchu potom, čo sa vojská štátu Čchin zmocnili ich hlavného územia v dnešnej provincii Chu-pej.

Neskôr, za dynastií Čchin a Chan, patrilo územie dnešnej provincie k niekoľkým rôznym komandériam. Na sklonku chanského obdobia sa tu uzurpátor Jüan Šu nakrátko prehlásil za cisára, ale po jeho smrti roku 199 jeho dŕžava prešla pod vládu ďalšieho z mocných, ktorým bol Cchao Cchao, zakladateľ kráľovstva Wej, jedného z Troch kráľovstiev.

V nasledujúcich storočiach sa v tomto kraji uprostred rozpadnutej ríše často striedali vládcovia. Roku 383 sa na rieke Fej odohrala významná bitka, v ktorej sa juhočínskej dynastii Východný Ťin podarilo odvrátiť nápor jedného zo šestnástich severných kráľovstiev, čím sa znovuzjednotenie Číny oddialilo o dve storočia.

Za dynastií Suej a Tchang nastalo opäť obdobie relatívneho pokoja a prosperity, až v 12. storočí sa An-chuej na čas zase premenila na pohraničnú oblasť medzi ríšami Južný Sung na juhu a Ťin na severe.

Za dynastie Ming bolo jedným z dvoch oficiálnych hlavných miest Nanking, ležiaci v tesnom východnom susedstve An-chuej v dnešnej provincii Ťiang-su. Oblasť týchto dvoch provincií bola vtedy priamo spravovaná ústrednou vládou pod označením Nan-či-li (南直隸, „Južná priama správa“).

V polovici 17. storočia nová mandžuská dynastia Čching zrušila metropolitný status južnej oblasti (pod priamou správou ponechala iba oblasť Pekingu) a premenila ju na provinciu Ťiang-nan, ktorá bola hneď rozdelená na Ťiang-su a An-chuej.

Významnejšia administratívna zmena prišla až v roku 1946, keď bolo hlavné mesto provincie prenesené z An-čchingu do Che-fej. Na začiatku Čínskej ľudovej republiky (1949) došlo k pokusu o rozdelenie provincie na severnú a južnú časť (Wan-pej a Wan-nan), ale tieto zmeny boli rýchlo odvolané (1952).

Chuang-šan v zime

Provincia An-chuej sa skladá z niekoľkých výrazne rozdielnych častí. Sever a stred provincie predstavuje plochá krajina Veľkej čínskej nížiny, odvodňovaná riekou Chuaj. Ďalej na juh sa terén stáva kopcovitejším. Juhom provincie preteká najväčšia čínska rieka Jang-c’. Na juhozápade ohraničuje An-chuej pohorie Ta-pie a na juhovýchode malebné hory Chuang-šan (黄山, „Žlté hory“), zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO. V nich sa nachádza aj najvyšší bod celej provincie, Lotosová hora (1 864 m). V provincií An-chuej tiež leží jedna zo štvorice posvätných buddhistických hôr Ťiou-chua-šan (1 342 m). Najväčším jezerom je s 800 km² Čchao-chu v juhovýchodnom susedstve hlavného mesta Che-fej, jezerami je posiaty najmä juh provincie pozdĺž rieky Jang-c'. Lesy pokrývajú 12 % rozlohy provincie.

Podnebie prechádza od mierneho na severe po subtropické v južných častiach provincie. Pretože An-chuej leží nie veľmi hlboko vo vnútrozemí, stretávajú sa tu pevninské a prímorské vplyvy, čo má za následok pomerne nestále počasie. Priemerné teploty v oblasti Che-fej sa pohybujú okolo 15 °C (1 °C v januári a 27 °C v júli). Ročný úhrn zrážok je veľmi premenlivý od 700 mm v nížinách na severe až po 2 000 mm v južných horách.

Provincia An-chuej tradične patrí k ekonomicky najzaostalejším oblastiam Číny. V prepočte HDP na obyvateľa dosahuje iba tretinovú úroveň susedných provincií Če-ťiang a Ťiang-su. Priemyselne najrozvinutejšie sú okrem hlavného mesta Che-fej tiež Wu-chu a najmä Ma-an-šan s veľkými oceliarňami. Čierne uhlie sa ťaží pri meste Chuaj-nan a medené rudy pri Tung-lingu. Väčšina obyvateľstva sa však stále živí z poľnohospodárskej výroby. Na severe provincie sa pestuje pšenica a batáty, južne od rieky Chuaj prevláda ryža, sprevádzaná pšenicou. V horách Chuang-šan je významnou zložkou hospodárstva aj turistický ruch. Veľkou atrakciou sú napríklad starobylé obce Si-ti a Chung-cchun, od roku 2000 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Z mesta Po-čou podľa tradície pochádzala legendárna hrdinka Chua Mu-lan.

• oficiálne stránky provinčnej správy (po čínsky)

• Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku Anhui zverejneného na anglickej Wikipédii.