Neoliberalizmus (voľný trh)

Neoliberalizmus je voľné (v ekonomickej vede ironické až hanlivé) označenie ideológie, ktorá sa rozšírila v 70. rokoch 20. storočia v ekonómii a (hospodárskej) politike, a ktorá je založená na jednoduchých axiómach, že trh (súkromný sektor) vždy funguje dobre a štát vždy funguje zle. Z týchto axiómov (s ktorými by mimochodom nesúhlasili klasickí či neoklasickí liberáli) vyplývajú pre politiku nasledujúce odporúčania: treba minimalizovať štát, sprivatizovať verejné podniky, odstrániť verejný deficit, zakázať fiškálnu a monetárnu politiku, zabezpečiť nezávislosť centrálnych bánk od vôle občanov, zrušiť obchodné bariéry, zredukovať či zrušiť tzv. štát blahobytu a zvýšiť pružnosť zamestnanosti. Žiadne z vyššie uvedených odporúčaní pre politiku nevyplýva z vedeckého výskumu a neoliberalizmus zastávajú najmä politici (vrátane časti ľavice), byrokrati, obchodníci, bankári a novinári.[1][2]

Neoliberalizmus významne ovplyvnil politiku M. Thatcherovej a R. Reagana v USA[3] a spája sa napríklad aj s bývalým čilským diktátorom Augustom Pinochetom.[4]

Typickými príkladmi neoliberalizmu je chicagská škola (najmä monetarizmus a Milton Friedman), škola strany ponuky a moderná rakúska škola (najmä neskoršie dielo Friedricha von Hayeka). Niekedy sa sem zaraďuje aj ordoliberalizmus (ten sa však od vyššie uvedenej úvodnej definície značne odchyľuje).[2][5][3]

Do značnej miery sa neoliberalizmus prekrýva s pojmami neokonzervativizmus (pre západné štáty), Washingtonský konsenzus (pre chudobnejšie štáty) a trhový fundamentalizmus.