Rafael Rafaj

Po krátkom pôsobení vo VPN počas revolúcie vstúpil Rafaj v lete 1990 do SNS a bol päť rokov predsedom miestnej organizácie SNS v Rači. Vo februári 1995 začal pracovať na ústredí SNS ako tlačový tajomník a hovorca.[1] Medzi rokmi 2001 – 2003 pracoval ako hovorca odštiepeneckej PSNS Jána Slotu a od roku 2003 opäť ako hovorca SNS.

V roku 2006 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. V období 2006-2010 pôsobil vo funkcii predsedu poslaneckého klubu SNS a vo výboroch NR SR pre kultúru a médiá a pre európske záležitosti. Vyhlásili ho za najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-2010). V marci 2009 ho údajne pristihli redaktori denníka SME pri falšovaní podpisu Jána Slotu na prezenčnej listine poslancov NR SR.[3][4] Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) sa po stretnutí s predstaviteľmi SNS rozhodol nekonať a uspokojil sa s ich vyjadrením, že Rafaj svojho šéfa strany Jána Slotu nepodpísal a so Slotovým tvrdením, že v parlamente bol a podpisoval sa sám.[5] Kauzu falšovania podpisov nevyšetroval ani Úrad boja proti korupcii.[6][7]

V roku 2010 bol opätovne zvolený do NR SR, medzi rokmi 2010-2012 bol znovu predsedom poslaneckého klubu svojej strany a bol podpredsedom výboru pre kultúru a médiá. V roku 2012 sa v parlamente pobil s poslancom Igorom Matovičom (OĽaNO).[8] Po odchode z parlamentu v roku 2012 pôsobil ako analytik pre európsku politickú skupinu MELD v Bruseli.

V roku 2010 bol na sneme v Ružomberku zvolený za podpredsedu a v októbri 2012 na sneme v Žiline za 1. podpredsedu SNS. Túto funkciu zastával do snemu SNS v septembri 2014, ktorý sa udial po Rafajovom vystúpení v uniforme Milana Rastislava Štefánika.[8][9] V roku 2014 kandidoval za SNS vo voľbách do Európskeho parlamentu z druhého miesta, nebol však zvolený.[10]

V roku 2002 neúspešne kandidoval na starostu bratislavskej mestskej časti Rača. V rokoch 2006-2010 bol zvolený ako poslanec miestneho zastupiteľstva v Bratislave-Rači a zastával funkciu zástupcu starostu.[11]

Rafaj sa po stiahnutí z čela SNS vrátil k politológii, od roku 2015 je predsedom slovenského národne orientovaného think-tanku Inštitút národnej politiky.[2]