Juraj Miškov

V roku 1992 spolu s Viktorom Madom založili v Bratislave malé grafické štúdio. V roku 1993 sa zoznámil s rakúskym reklamným nestorom Petrom Burianom, ktorý na Slovensku zakladal pobočku svojej firmy, Burian & Wallner spol. s r.o. so sídlom v Bratislave. Miškov ho zaujal svojimi prácami a v roku 1998 mu Burian ponúkol partnerstvo vo firme. V roku 2010 Burian odišiel na dôchodok a Juraj Miškov, Rastislav Uličný a Robert Weber od neho odkúpili podiely vo firme.[3] Od roku 2004 je spoločnosť MUW / SAATCHI & SAATCHI začlenená do medzinárodnej siete reklamných agentúr Saatchi & Saatchi.[4] Agentúra je niekoľkonásobným držiteľom ocenenia Agentúra roka (2009, 2010, 2014).[5] Okrem tejto spoločnosti bol ešte zakladateľom a majiteľom ďalších firiem, napríklad mediálnej agentúry Zenith Optimedia, eventovej agentúry E-MOTION či súkromnej leteckej spoločnosti Seagle Jet. Po tom, ako sa v roku 2010 stal ministrom hospodárstva, svoje podiely vo firmách, v ktorých pôsobil, predal. Získané finančné prostriedky investoval do nehnuteľností a niekoľkých start-upových biznisov.

V roku 2009 vstúpil do strany Sloboda a solidarita, v ktorej zastával pozíciu podpredsedu strany. V parlamentných voľbách v roku 2010 kandidoval za stranu SaS a so ziskom 20 370 preferenčných hlasov sa dostal do parlamentu na 8. mieste za SaS[6] a stal sa ministrom hospodárstva Slovenskej Republiky. Po tom, ako SaS v októbri 2011 odmietla podporiť vládny návrh slovenskej účasti na tzv. Eurovale, s ktorým bolo spojené hlasovanie o dôvere vlády Ivety Radičovej, vláda nezískala dôveru parlamentu a prezident Slovenskej republiky I. Gašparovič vládu 13. októbra 2011 odvolal. Juraj Miškov bol následne poverený prezidentom SR vedením ministerstva hospodárstva až do vymenovanie novej vlády, ktorá vznikla po predčasných parlamentných voľbách v marci 2012. V roku 2013 sa Miškov za nepodporenie vládneho návrhu ospravedlnil. „Naozaj by som sa chcel ospravedlniť všetkým voličom, ktorí nám dali dôveru v roku 2010, za to, že SaS bola spoluzodpovedná za pád vlády. Chcel by som sa ospravedlniť hlavne tým, ktorí ma krúžkovali.“[7]

25. marca 2013 bol Miškov na základe návrhu Richarda Sulíka odvolaný z postu podpredsedu strany SaS. Predchádzala tomu voľba nového predsedu strany, v ktorej skupina členov okolo Jozefa Kollára nedokázala poraziť Sulíka, chýbalo im 13 hlasov. Po nezhodách ohľadom smerovania a riadenia strany a po verejnej výzve Richarda Sulíka, aby členovia okolo neúspešného kandidáta na predsedu Jozefa Kollára opustili SaS, zo strany odišiel.[8] Stranu vtedy celkovo opustilo 5 poslancov a 75 členov (strana mala vtedy 255 členov), s Kollárom a Miškovom SaS opustila polovica autorov programu strany.[9]

Juraj Miškov 16. apríla 2013 oznámil spolu s Jozefom Kollárom, Danielom Krajcerom a Martinom Chrenom vznik platformy Liberálna dohoda, ktorú okomentoval ako: „občianske združenie, ktoré bude pre všetkých tých, ktorým sú blízke liberálne hodnoty a zároveň je im blízky spôsob politiky, ktorý [...] je postavený na spolupráci, na dohodách, ktoré sa dodržiavajú a na poctivom a zodpovednom hľadaní tej alternatívy, ktorá prispeje k zlepšeniu života nás všetkých.“[9] 26. mája 2013 oznámila Liberálna dohoda a politická strana Nová väčšina (NOVA) oficiálne spojenie v jednu politickú stranu, ktorá následkom týchto zmien prijala názov Nová väčšina  –  Dohoda.[10][11][12] Po tom, ako 28. júna 2014 Republiková rada zmenila stanovy[13], došlo k rozkolu, pričom Liberálna dohoda deklarovala ochotu naďalej pôsobiť v rámci hnutia, avšak s tým, že „nie sú dôležité stranícke funkcie, ale priestor na presadzovanie liberálnych hodnôt a programu.[14]“  23. septembra 2014 následne došlo k definitívnemu odchodu členov za Liberálnu dohodu.[15]

„Keď som v roku 2009 vstupoval do politiky ako úspešný podnikateľ, chcel som pomôcť vytvoriť zo Slovenska prosperujúcu krajinu. Obetoval som tomu súkromie, veľa času, energie a vlastných peňazí. Pre svoj sen som pripravený urobiť všetko. Verím, že takých nás je na Slovensku dosť,“[16] povedal Juraj Miškov na tlačovej konferencii prípravného výboru strany SKOK! v novembri 2014.

V novembri 2014 založil novú politickú stranu Slovenská občianska koalícia (skrátene SKOK!). Strana je definovaná ako stredové, občiansko-liberálne zoskupenie aktívnych občanov.[17] Strana SKOK! bola do registra strán zapísaná k 5. marcu 2015.[18] 28. marca sa v Košiciach uskutočnil ustanovujúci kongres strany, na ktorom bol Juraj Miškov zvolený za predsedu strany.[19] Podľa stanov strany SKOK! môže byť predseda zvolený len na jedno funkčné obdobie, a nemôže viackrát kandidovať.[20]

Juraj Miškov zaplatil z vlastných súkromných prostriedkov internetovú a bilboardovú kampaň v hodnote 50 000 eur, ktorá vyzývala na neúčasť na tzv. referende za rodinu, ktoré sa konalo 7. februára 2015.[21] Na tlačovej konferencii pri predstavení kampane uviedol: “Referendum nerešpektuje práva menšín, nerešpektuje práva istej skupiny ľudí. Preto sa my na referende nezúčastníme.”[21]