Martina Lubyová

Magisterské štúdium biofyziky absolvovala v roku 1991 na vtedajšej Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského.[7] Titul doktora práv získala v roku 1999 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.[7] Doktorát zo štatistiky získala v tom istom roku na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave.[7] Druhý doktorát z ekonómie získala v roku 2002 na State University of New York a Centre for Graduate Education – Economics Institute v Prahe[6] (Popritom pracovala ako Vedecko-výskumná pracovníčka Prognostického ústavu SAV Bratislava, 1995 – 2000 a právna poradkyňa 1999 – 2000 Ministerstva financií SR).[8]

Od roku 2000 do roku 2010 pracovala pre Medzinárodnú organizácia práce (International Labour Organization – ILO) väčšinou s pôsobiskom v Moskve.[8]

Od roku 2010 pracovala a od roku 2013 riadila Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied.[4][9] Ten bol spolu s Ústavom experimentálnej psychológie a Spoločenskovedným ústavom k 1. októbru 2015 začlenený do novovzniknutého Centra spoločenských a psychologických vied SAV.[10] Vyučovala štatistiku a sociálnu štatistiku na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave.[7] Od júna 2017[4] bola tiež členkou Predsedníctva SAV.[11][4]

Lubyová bola 11. septembra 2017 predstavená ako nominantka SNS do funkcie ministerky školstva.[12][4][5] Predseda strany Andrej Danko k menovaniu Lubyovej povedal: „Snažil som sa nájsť človeka, ktorý dokáže skĺbiť aj tretí sektor, aj názory opozície, aj tejto vládnej koalície, pretože beriem ministerstvo ako určitú zodpovednosť k ľudom a k tejto spoločnosti.“[12]

Pri vymenovaní do úradu 13. septembra 2017 poznamenala, že chce pokračovať v reformnom programe Učiace sa Slovensko a v riešení eurofondov.[13] Dňa 19. septembra 2017 zrušila kritizovanú výzvu na podporu dlhodobého výskumu a uviedla, že nová transparentná výzva bude vyhlásená v čo najkratšom čase.[14]

V januári 2019 sa objavili nové pochybnosti o transparentnosti prerozdeľovania financií na vedu a výskum. Viaceré z firiem nikdy nepôsobili vo vede a výskume, neboli zapísané v registri partnerov verejného sektora alebo boli blízke SNS.[15][16] Pri hodnotení projektov došlo najmenej v jednom z prípadov k neoprávnenému zasahovaniu do hodnotenia na ministerstve. Ministerka pre to odvolala generálneho riaditeľa sekcie vedy a techniky.[17]

V kauze rigoróznej práce Andreja Danka Lubyová uviedla, že prácu Andreja Danka nemožno posudzovať cez dnešný antiplagiátorský softvér.[18] „Po dvadsiatich rokoch vás nemôžu sekírovať za to, že ste niekde nedali úvodzovky,“ povedala Lubyová.[19]

Lubyová materiál (návrh na verejnú diskusiu) Učiace sa Slovensko (s podtitulom Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania)[20] sľubovala predložiť do parlamentu v septembri 2017. Už vtedy ho označila za autorský s tým, že ona sa ho "pokúsi pretaviť do Národného programu výchovy a vzdelávania".[21] V októbri 2017 označila materiál za nepoužiteľný.[22] Potom v máji 2018 oznámila vlastný návrh ako dokument, ktorý "bude vychádzať nielen z Učiaceho sa Slovenska, ale aj z programového vyhlásenia vlády a Správy o stave školstva, ktorá bola vypracovaná počas funkčného obdobia ministra školstva Dušana Čaploviča".[23]

Vláda Petra Pellegriniho, vrátane Martiny Lubyovej, podala po februárových voľbách 20. marca 2020 demisiu .[24]

Je dcérou fyzika Štefana Lubyho[27], bývalého predsedu Slovenskej akadémie vied (1995 – 2009).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martina Lubyová

• Diela Martiny Lubyovej v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
• Články týkajúce sa Martiny Lubyovej na portáli teraz.sk TASR