Peter Plavčan

Vysokoškolské štúdium absolvoval na Fakulte riadenia (dnes Fakulta hospodárskej informatiky) Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde získal inžiniersky titul. Následne v rokoch 1984 – 1990 pôsobil na Ústave informácií a prognóz školstva. Od roku 1991 pracoval na ministerstve školstva, kde postupne vykonával funkciu riaditeľa Odboru vysokoškolského vzdelávania a generálneho riaditeľa Sekcie vysokého školstva, vedy a výskumu, ktorú zastával do roku 2016. V roku 1994 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[1]

V roku 1997 sa habilitoval na docenta na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Hodnosť profesor získal na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v roku 2005 v odbore technológia vzdelávania.[1][2]

Počas pôsobenia na Ministerstve na Sekcii vysokého školstva sa zaoberal koordináciou a usmerňovaním vysokých škôl v oblasti riadenia a podieľal sa na formovaní vysokoškolskej politiky.[3]

Popritom Plavčan pôsobil aj ako člen vedeckých rád v Dubnickom technologickom inštitúte, na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a Fakulte manažmentu UK v Bratislave[4].

Do funkcie ministra školstva, vedy, výskum a športu bol menovaný 23. marca 2016.

Zaoberal sa požadovanou reformou školstva a zvyšovaním platov pracovníkov školstva, ktorí pred aj po parlamentných voľbách v roku 2016 protestovali.[5] V lete 2017 bol kritizovaný za čerpanie fondov Európskej únie v oblasti výskumu a vedy v prospech súkromných subjektov namiesto verejných vysokých škôl či Slovenskej akadémie vied.

Premiér Robert Fico oznámil 16. augusta 2017 plán odvolať ministra z funkcie so slovami: „Tiene podozrenia pretrvávajú a preto som nútený požiadať predsedu Slovenskej národnej strany, aby mi predložil návrh na nového ministra školstva a to v čo najkratšom čase“.[6] V tejto súvislosti na rozvírenie mediálneho záujmu predseda SNS Andrej Danko "vypovedal koaličnú dohodu", pretože strana by mohla prísť o post ministra školstva úplne.

Peter Plavčan rezignoval sám 17. augusta 2017, vo funkcii bol do 31. augusta spolu 513 dní.[7] Vedením ministerstva bola poverená ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná a od 13. septembra 2017 sa novou ministerkou stala Martina Lubyová.

Po odvolaní z funkcie ministra bol od 1. novembra 2017 zamestnaný ako interný zamestnanec na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského.[8]

Od 1. októbra 2018 pôsobí ako rektor Vysokej školy Danubius v Sládkovičove.[9]

Akademickú hodnosť profesora kritizoval v apríli 2016 Miroslav Beblavý, pretože vtedajšiemu ministrovi chýbali medzinárodne uznávané vedecké práce.[10] V databáze Scopus nemal Peter Plavčan žiadny záznam[11] a v databáze ISI Web of Science má iba jednu karentovanú publikáciu.[12]

Ako prvý verejne kritizoval rozdeľovanie prostriedkov na vedu majiteľ firmy Prefa Alfa zo Žiliny František Zvrškovec. Za dôvod neúspechu žiadosti o dotáciu z eurofondov označil fakt, že odmietol jednému z hodnotiteľov (Peter Klamo je členom Rady vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie a taktiež je generálnym riaditeľom Výskumného ústavu zváračského) zaplatiť takzvané všimné.[13]

V auguste 2017 Peter Plavčan kritizovaný za netransparentné prideľovanie nenávratných finančných prostriedkov na vedu a výskum, ktoré realizovalo jeho ministerstvo zvolal tlačovú konferenciu.[14] Kauza sa týkala výziev vyhlásených ministerstvom na predkladanie žiadostí o nenávratné finančné príspevky z Operačného programu Výskum a Inovácie, spolufinancovaného zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Prvá výzva bola vyhlásená na priemyselné výskumno-vývojové centrá (finančný príspevok vo výške 1 – 7 mil. eur) a druhá na dlhodobý strategický výskum (do výšku 40 mil. eur).

Z projektov predložených slovenskými univerzitami a Slovenskou akadémiou vied v dlhodobom strategickom výskume neuspel žiaden. Toto viedlo k otvorenému listu rektorov a spustilo mediálnu pozornosť spochybňujúcu transparentnosť výberového procesu schvaľovania žiadostí o nenávratný finančný príspevok v predmetných výzvach. Ministerstvo odmietlo na žiadosť médií zverejniť zoznam úspešných žiadateľov. Týždenník Trend zverejnil[15] 13. augusta 2017 zoznam úspešných (nevyradených) projektov, ktorý získal zo systému ITMS 2014.[notes 1] Boli na ňom 4 príspevkové organizácie – Centrum vedecko-technických informácií, Slovenská agentúra životného prostredia, Národné lesnícke centrum, Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby a vo zvyšku už len súkromné subjekty. Tieto subjekty získali nenávratné finančné príspevky vo výške celkovo 146,3 mil. eur.[15]

Denník SME následne zverejnil článok,[16] v ktorom uviedol, že úspešných uchádzačov môže byť až 19. Plavčan po medializácii kauzy prisľúbil, že hodnotenie projektov preverí.[17] Aj keď odmietal vážny problém, výzvu na čerpanie eurofondov vyhlásil nanovo.[18] Vo výzve na priemyselné výskumno-vývojové centrá po zverejnení úspešných žiadateľov vystúpili médiá a predstavitelia opozície s tvrdeniami, že sa medzi prijímateľmi nachádzajú tzv. schránkové spoločnosti, čo viedlo k začatiu preverovania výberového procesu políciou.[18]

Európska komisia v reakcii na dianie na Slovensku v auguste 2017 oznámila, že pozastavuje platby zo štrukturálnych fondov EÚ v štyroch výzvach vrátane výzvy na dlhodobý strategický výskum.[16]

V auguste 2016 (po druhý krát, až po jeho nástupe do funkcie minister školstva) bratislavskej krajská prokuratúra poverila policajného vyšetrovateľa preskúmať podozrenie z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v študentských pôžičkových fondoch. Zákon mal byť porušený dvoma opatreniami bývalého vedenia fondov, súčasťou ktorého bol aj Plavčan. V prvom prípade ide o pôžičku fondu vo výške 5,5 milióna eur investičnej skupine Slavia Capital, v ktorej práve v tom čase pôsobila Plavčanova manželka Viera. Ďalšie pochybnosti vyvoláva aj platenie kompletnej zdravotnej starostlivosti za desiatich zamestnancov fondu vrátane ich rodín, ktoré vyšlo štát na takmer 8 800 eur.[19]

Opozícia chcela Plavčana odvolať už po dvoch týždňoch po tom, čo v marci 2016 nastúpil do funkcie. Poukázala na kauzu z roku 2011, keď získal vyše 38-tisíc eur na odmenách počas pôsobenia v rade Študentského pôžičkového fondu, pričom pôsobil v neplatenej čestnej funkcii. Plavčan v novembri 2011 peniaze vrátil.[20]

Ešte pod vedením Ľubomíra Zburína vyplácal fond štedré odmeny členom rád fondu, hoci to boli len čestné funkcie. Funkcionári si za šesť rokov takto rozdelili viac ako 230-tisíc eur. Plavčan bol jedným z čestných členov rady fondu, ktorí dostávali sporné odmeny. V jeho prípade to bolo od roku 2005 takmer 39-tisíc eur. Peniaze Plavčan vrátil ako prvý ešte v roku 2011.[21] Podľa člena rady fondu a riaditeľa Transparency International Slovensko Gabriela Šípoša sa na vzájomnom vyplácaní odmien podieľali riaditeľ a členovia rád, čím bol systém kontroly radami nefunkčný. Podozrivé odmeny vyplácali vo fonde podľa Rady fondu až do júla 2011. Finančnú odmenu dostalo celkom 18 osôb, prevažne zástupcov vysokých škôl ale aj vtedajší zamestnanci ministerstva školstva Peter Plavčan, Ľubica Škvarková či Jaroslav Juriga.[22]

Ministerstvo školstva 15. marca 2017 zverejnilo Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania „Učiace sa Slovensko“, ktorý sa mal stať východiskom pre uskutočnenie zásadnej reformy školstva. Dokument vznikol na základe téz pre oblasť regionálneho a vysokého školstva, ktoré tím expertov predložil na pripomienkovanie v októbri a novembri 2016.[23] Počas dvoch mesiacov verejného pripomienkovania k materiálu prišlo takmer 4 000 pripomienok, ktoré boli vyhodnotené a po diskusii boli akceptované alebo čiastočne akceptované a premietnuté do výslednej verzie dokumentu. V septembri 2017 spracovali autori finálnu verziu materiálu „Učiace sa Slovensko“, ktorý poslúžil ako jedno zo základných východísk pre samotný Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania na roky 2018 - 2027.[23] O polroka neskôr v októbri 2017 nová ministerka Lubyová oznámila, že išlo len o autorský dokument a v podobe, v ktorej sa nachádza, sa nedá predložiť na schválenie vládou. Podľa nej nemá rozpočet ani časový rámec a je potrebné ho dopracovať. [24] Čo sa doteraz neudialo.

Namiesto reformou Plavčan menil školstvo, podľa niektorých kritikov, cez neodborné návrhy. [25] Chcel napríklad vrátiť do škôl brannú výchovu či zakazoval deťom písať iným písmom, ako je jedno štátom uznané – spojité písmo. [25]