Pavol Rusko

Podľa knihy Roberta Čulena získala v roku 1998 spoločnosť Gamatex pohľadávku voči Pavlovi Ruskovi vo výške 80 miliónov korún (2 655 512 eura), čím jej spolumajiteľ Marián Kočner získal rozhodujúci vplyv v Slovenskej televíznej spoločnosti (STS), ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME prevádzkovala televíziu. [5]

„Mne kedysi prišiel Jano Slota povedať – chcú ti zobrať Markízu. Tri dni predtým, ako sa to stalo. Neveril som mu. A o tri dni ma vyhodil Čongy aj s celou bandou kočnerovcov“, hovoril Rusko o politickom pozadí.[6]

Do parlamentných volieb chýbal už len mesiac, keď utorok 18. augusta 1998 medzi deviatou a desiatou hodinou dopoludnia do areálu televízie v Záhorskej Bystrici prišiel Marián Kočner, ako zástupca spoločnosti Gamatex a preukázal sa súdnym rozhodnutím, podľa ktorého je jeho firma už štyri dni 51-percentným podielnikom v Markíze.[7]  Do budovy prišiel so svojou ochrankou, ktorá ju začala obsadzovať. Kým sa im podarilo obsadiť vysielacie štúdio, stihli sa v ňom zatvoriť Stanislav Pavlík a Anna Ghannamová a tí v živom vysielaní oznámili, že demokracia, sloboda a Markíza sú v ohrození, pretože ju obsadila mafia.

Na Ruskovu stranu sa vtedy postavili niektorí opoziční politici a časť verejnosti. Demonštrácia pred televíziou sa zmenila na veľký 48-hodinový happening. Okrem iných 16. septembra 1998 tu rečnili Mikuláš Dzurinda aj Róbert Fico.[8] Na "Zachráňte Markízu"[9] prišli stovky, možno tisíce ľudí (bojovať za Markízu, slobodu slova a demokraciu). Voľby 25. a 26. septembra 1998 síce vyhralo HZDS ale vládu zostavoval Dzurinda (SDKÚ). Markíza bola zachránená pre verejnosť, ktorej bol tento obchodný spor prezentovaný ako spor politický.

Spor o vlastníctvo obchodných podielov pokračoval až do začiatku roku 2000 dokedy si Rusko udržal funkciu generálneho riaditeľa. V roku 2000 Kočner predal Gamatex spoločnosti Slovenskej televíznej spoločnosti (STS), ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME prevádzkovala televíziu. Ruska vystriedal vo funkcii riaditeľa Vladimír Repčík od 1. apríla 2000[10] a Rusko sa stal predsedom rady majiteľov STS.

Rusko v roku 2018 tvrdil, že spor s Gamatexom urovnal tým, že v roku 2000 podpísal zmenky (dlžobné úpisy). Podľa neho: „Podpis zmeniek nepoškodil Markízu, umožnil jej 17 rokov vysielať.“[11] Po 17 rokoch Kočner žiada 69 miliónov eur od Markízy. Suma zodpovedá štyrom zmenkám, ktoré mal údajne vydať v júni 2000 Pavol Rusko ako súkromná osoba. Garantované mali byť spoločnosťou Markíza, za ktorú sa podpísal Rusko ako jej výkonný riaditeľ a akcionár. Dve zmenky nadobudli splatnosť v júni 2015 a ďalšie dve boli vydané ako bianko zmenky. Doplnená do nich bola suma a splatnosť – máj 2016.[12]

V apríli 2018 vyhral Kočner súd s Pavlom Ruskom a TV Markíza, v ktorom si uplatňoval prvú zmenku za vyše osem miliónov eur. Rozhodol o tom petržalský okresný súd. Zároveň musia zaplatiť 6-percentný úrok odo dňa splatnosti zmenky. Vyplatenie zmenky si Kočner na súde vymáhal žalobou od 12. júna 2015. Verdikt súdu nie je zatiaľ právoplatný.[13] Pavol Rusko a spoločnosť Markíza Slovakia majú podľa súdu Kočnerovej spoločnosti Správa a inkaso zmeniek vyplatiť 8 298 479 eur „spolu a nerozdielne“ avšak právny zástupca Markízy Tomáš Kamenec predpokladá, že Markíza podá odvolanie.[11]

V rovnakom čase však polícia začala skúmať, či tu nešlo o podvod formou falšovania cenných papierov. Rusko mohol klamať súd a Markízu, keď tvrdil, že zmenky vystavil Kočnerovi ešte v roku 2000 ako zástupca Markízy alebo oklamal svojich spoločníkov (Ján Kováčik a Peter Fiľo, ktorým Rusko predal časť svojich podielov), keď sa pri odchode z televízie nechal vyplatiť – no nepriznal, že firmu zaťažil ručením za stovky miliónov korún o čom nevedela ani americká CME, ktorá Ruska nakoniec vyplatila. [14]

Ešte pred sporom o druhú zmenku vo výške viac ako 26 miliónov eur podala televízia Markíza v máji 2018 trestné oznámenie na Kočnera a Ruska za údajné falšovanie cenných papierov a marenie spravodlivosti. Televízia bola presvedčená, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že Kočner a Rusko sa dopustili spáchania trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov a trestného činu marenia spravodlivosti.[11] 6. júna 2018 Národná kriminálna agentúra (NAKA) - jednotka finančnej polície oznámila, že Kočner a Rusko sú podozriví z falšovania zmeniek a polícia už začala trestné stíhanie.[15] 20. júna 2018 na príkaz prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Jána Šantu zadržala Mariana Kočnera a 21. júna 2018 Pavla Ruska. Obaja sú obvinení z falšovania zmeniek.[16] Rusko (s Kočnerom) boli 27. februára 2020 odsúdení za zmenky TV Markíza na trest 19 rokov väzenia v tretej nápravnovýchovnej skupine. Odvolali sa na Najvyšší súd. Rusko bol 16. decembra 2020 zadržaný políciou, aby nemohol ujsť v prípade, že Najvyšší súd potvrdí rozsudok Špecializovaného trestného súdu. Zadržaniu predchádzal údajný útok na Ruska, ktorý sa mal stať deň pred pojednávaním. Rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo presunuté na pojednávanie na 12. a 13. januára 2021.[17] 12. januára 2021 Najvyšší súd potvrdil Špecializovaného trestného súdu. Za falšovanie zmeniek boli Rusko a Kočner odsúdení na 19 rokov odňatia slobody. Výkon trestu začal po rozsudku a o prepustenie môže Rusko požiadať po vyše 14 rokov.[3]

Po vypuknutí kauzy Zmenky, týkajúcej sa nejasností okolo zmeniek na sumu približne 100 miliónov korún, ktorú si Rusko požičal už ako minister v roku 2003 od podnikateľa Ľubomíra Blaška, podnikajúceho v jeho rezorte, bol Rusko odvolaný z funkcie ministra hospodárstva. Následne jeho strana ANO prestala byť členom vládnej koalície. Dôsledkom bola parlamentná kríza v septembri 2005, keď parlament viac ako týždeň nebol uznášaniaschopný.

Kauza zároveň spôsobila rozkol v strane. Proti Ruskovi sa postavili ministri za ANO, aj väčšina poslaneckého klubu ANO. Delegáti mimoriadneho kongresu ANO v Žiline ich (piatich podpredsedov a poslancov) následne zo strany vylúčili.

V novembri 2005 Rusko zverejnil záznam skrytej kamery, na ktorom nahral svoju schôdzou so svojou straníckou kolegyňou, poslankyňou Národnej rady Ivetou Henzélyovou bez jej vedomia. To sa stalo v slovenskej politike vôbec po prvý raz. Poslankyňa na zázname hovorí o návrhoch (niekto sa ju snažil kúpiť), ktoré dostala za odchod z ANO, pritom predtým tvrdila, že nikdy nič také nepovedala. Ruskova nahrávka mala aj politické dôsledky. Vtedy opozičný Smer žiadal, aby o kupovaní poslancov rokoval parlament na mimoriadnej schôdzi.[18] [19]

Krízové centrum pre týrané ženy a deti Maják nádeje založili v roku 2002 mestská časť Staré Mesto a Nadácia Markíza (angažovala sa hlavne členka správnej rady nadácie Eva Černá) ako neziskovú organizáciu. Budovu v Bratislave na Karpatskej ulici jej poskytla mestská časť Staré Mesto za vtedajších sto korún (3,30 eura) s podmienkou, že neziskovka nemôže budovu predať. Rusko sa stal šéfom neziskovky v máji 2015 a už o pol roka sa o predaj budovy pokúsil.[20]

Konaním Ruska podľa vedenia mestskej časti a jej právneho zástupcu vznikol dlh vo výške 600 000 eur a v júli 2016 bol vydaný príkaz na exekúciu majetku. Maják nádeje stratil akreditáciu v roku 2017[21] a o jeho budovu sa zaujíma podnikateľ Kočner[22]. Okresný súd Bratislava I 26. októbra 2017 exekúciu zastavil. [20] Budova na Karpatskej ulici teda zostáva majetkom hl. mesta v správe Starého Mesta.