Jozef Grešák
Jozef Grešák (* 30. december 1907, Bardejov – † 17. apríl 1987, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ.
Jozef Grešák | |||
slovenský hudobný skladateľ | |||
Narodenie | 30. december 1907 Bardejov, Slovensko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 17. apríl 1987 (79 rokov) Bratislava, Slovensko | ||
Život
Narodil sa v Bardejove. Učiteľský ústav ukončil v Spišskej Kapitule, kde získal základy hudobného vzdelania v centre intelektuálneho diania slovenského katolicizmu. Jeho učiteľom bol Fraňo Dostalík, jediný slovenský žiak Leoša Janáčka. Už ako desaťročný si vedel poradiť s kráľovským nástrojom akým bol organ. Keďže v čase jeho mladosti nebolo v Bardejove vhodné hudobné učilište, Grešák bol odkázaný na samoštúdium. Jozef Grešák sa po pôsobení v rôznych divadlách v Česku v roku 1949 vrátil na Slovensko. Bol učiteľom hudobnej a výtvarnej výchovy na gymnáziu v Bardejove a korepetítorom Ukrajinského súboru piesní a tancov. Od roku 1957 bol tajomníkom pobočky Zväzu slovenských skladateľov v Košiciach. Skladateľ Jozef Grešák v kontexte slovenskej a európskej hudby je ojedinelým prípadom "proroka", ktorý akoby počúval prírodu a dospel k tomu, čo "objavili" iný. Našiel to, čo v európskej hudbe až do jeho čias žilo, vyvíjalo sa a niekam smerovalo. Dôkazom sú predovšetkým jeho diela, ktoré zaznievajú na koncertných pódiách a často sa o nich viedli a vedú rôznorodé diskusie. Dokázal pevnou vôľou zdolať množstvo prekážok, neprajností a neuznání a aj napriek tomu dokázal opodstatnenosť svojej kompozičnej cesty. Originálnosťou hudobnej reči sa vymyká umeleckým cestám ostatných predstaviteľov súčasnej hudby.
Tvorba
Už vo veku šestnásť rokov napísal Grešák Komornú symfóniu a o tri roky dokončil prvú operu Zlatulienka, ktorá sa nezachovala. Chcel pokračovať v štúdiu skladby v Prahe, ale u Vítězslava Nováka sa mu to nepodarilo. Ostal samoukom a tvorbe sa venoval vtedy, keď cítil dostatok síl a motiváciu. Bratislavské akademické autority i domáce operné scény odmietli aj Grešákove vrcholné dielo – operu Neprebudený, pretože jeho hudobný jazyk bol pre nich nepochopiteľne originálny. Je aj autorom opery S Rozárkou a Zuzanka Hraškovie. Operné námety pochádzajú predovšetkým z diel slovenskej klasiky.
Jozef Grešák patrí dnes k významným slovenským hudobným skladateľom 20. storočia. Aj keď pomerne dlho hľadal miesto v slovenskej hudbe, vytvorenými dielami sa pevne do jej radov vtesnal, pričom si jeho tvorba zachovala originálne rysy východoslovenského autora [chýba zdroj]. Výraznou zásluhou prvého šéfdirigenta Bystríka Režuchu je tu dodnes živé dielo Jozefa Grešáka, ktorý viacero diel venoval práve Štátnej filharmónii Košice (Améby, Koncertná symfonietta, Zuzanka Hraškovie, Vokálna symfónia).
Opera
- Zlatulienka, s podtitulom Príchod Slovákov
- Neprebudený (vlastné libreto podľa rovnomennej poviedky M. Kukučína)
- Zuzanka Hraškovie (monodráma pre hlasy a orchester na text básne P.O. Hviezdoslava)
- S Rozarkou (vlastné libreto podľa rovnomennej novely Vincetna Šikulu)
Iné
- Améby (predohra pre orchester)
- Trio pre klavír, husle a violončelo
- Tri skladby pre klavír
- Slovenské ľudové balady
- Stretnutie na Ringstrasse
- Rotory II. (pre veľký symfonický orchester)
- Panychída (pre soprán, tenor, miešaný zbor, na báseň J. Wolkra- Balada o neprebuzeném dítěti)
Zaujímavosti
- meno tohto hudobného skladateľa nesie medzinárodný hudobný festival Organové dni Jozefa Grešáka v Bardejove