Mikulov
Mikulov (nemecky Nikolsburg) je mesto v okrese Břeclav v Česku. K 1. januáru 2013 tu žilo 7 410 obyvateľov.
Mikulov | |||
mesto | |||
Mikulov | |||
|
|||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj (NUTS 3) | Juhomoravský (CZ064) | ||
Okres (LAU 1) | Břeclav (CZ0644) | ||
Obec s rozš. pôs. | Mikulov | ||
Poverená obec | Mikulov | ||
Historická krajina | Morava | ||
Nadmorská výška | 242 m n. m. | ||
Súradnice | 48°48′20″S 16°38′16″V | ||
Rozloha | 45,34 km² (4 534 ha) | ||
Obyvateľstvo | 7 416 (1. 1. 2014) [1] | ||
Hustota | 163,56 obyv./km² | ||
Starosta | Rostislav Koštial | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 692 01 | ||
Miestne časti | 1 | ||
Zákl. síd. jednotky | 17 | ||
Katastrálne územie | 1 | ||
LAU 2 (obec) | CZ0644 584649 | ||
Adresa mestského úradu |
Městský úřad Mikulov Městský úřad, Náměstí 158/1 692 01 Mikulov | ||
E-mailová adresa | |||
Poloha mesta v Česku
| |||
Wikimedia Commons: Mikulov | |||
Štatistika: ČSÚ | |||
Webová stránka: urad.mikulov.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Dominantou mesta je zámok, ktorý sa vypína na skale v centre mesta. Východne sa nachádza Svätý kopeček u Mikulova, zo severu vrch Turold, ktorý je výbežkom Pálavy. Západným smerom sa otvára rovina a južným smerom sa dvíha Šibeniční vrch.
Dejiny Mikulova
Vznik Mikulova sa zväčša datuje na začiatok 12. storočia, kedy tu bola založená trhová osada, v roku 1279 povýšená na mestečko a v roku 1410 na mesto. Na mieste románskeho a gotického hradu vznikol v 17. storočí zámok.
Mikulov bol od konca 13. do konca 16. storočia vo vlastníctve rodu Lichtenštajnovcov, potom patril až do 19. storočia Ditrichštajnovcom, ktorí vlastnili zámok a veľkostatok až do roku 1945, kedy zároveň zámok vyhorel.
V tunajšom zámku boli po bitke pri Slavkove dohodnuté (2. decembra 1805) predbežné podmienky mieru medzi Francúzskom a Rakúskom. O 61 rokov neskôr, 26. júla 1866 tu bolo po porážke rakúskych vojsk v bitke pri Hradci Králové podpísané prímerie medzi Rakúskom a Pruskom, tzv. Mikulovské prímerie.
Od polovice 19. storočia začalo mesto stagnovať a strácať vplyv v prospech mesta Břeclav, ktoré profitovalo z polohy na železničnej trati "Ferdinandka".
Partnerské mestá
Referencie
Pozri aj
Externé odkazy
Mestá a obce okresu Břeclav (9+54) | ||
Bavory • Boleradice • Borkovany • Bořetice • Brod nad Dyjí • Brumovice • Břeclav • Březí • Bulhary • Diváky • Dobré Pole • Dolní Dunajovice • Dolní Věstonice • Drnholec • Hlohovec • Horní Bojanovice • Horní Věstonice • Hrušky • Hustopeče • Jevišovka • Kašnice • Klentnice • Klobouky u Brna • Kobylí • Kostice • Krumvíř • Křepice • Kurdějov • Ladná • Lanžhot • Lednice • Mikulov • Milovice • Moravská Nová Ves • Moravský Žižkov • Morkůvky • Němčičky • Nikolčice • Novosedly • Nový Přerov • Pavlov • Perná • Podivín • Popice • Pouzdřany • Přítluky • Rakvice • Sedlec • Starovice • Starovičky • Strachotín • Šakvice • Šitbořice • Tvrdonice • Týnec • Uherčice • Valtice • Velké Bílovice • Velké Hostěrádky • Velké Němčice • Velké Pavlovice • Vrbice • Zaječí |