Sárospatak
Sárospatak (slov. Blatný Potok aj Šarišský Potok, nem. Patak am Bodrog) je mesto v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v Sárospatackom okrese.
| Sárospatak | |||
| mesto | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Župa | Boršodsko-abovsko-zemplínska | ||
| Obvod (Kistérség) | Sárospatacký | ||
| Súradnice | 48°19′09″S 21°33′59″V | ||
| Rozloha | 139,08 km² (13 908 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 12 920 (1. január 2011) | ||
| Hustota | 92,9 obyv./km² | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 3950 | ||
| KSH | 27474 | ||
  | |||
| Wikimedia Commons: Sárospatak | |||
| Štatistika: www.ksh.hu | |||
| Webová stránka: http://www.sarospatak.hu | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Má rozlohu 13 918 ha a žije tu 12 920 obyvateľov (1. január 2011).
Dejiny
V 10. storočí tu vznikla osada a v 11. storočí tu mal uhorský kráľ Ondrej I. poľovnícky revír. Niekedy v 11. storočí bola postavená mohutná hradná veža. Podľa najnovších údajov sa tu v roku 1207 narodila a bola pokrstená dcéra Ondreja II. a Gertrúdy – svätá Alžbeta. Miesto je prvýkrát spomínané v roku 1221 pod názvom Potoc. Až po roku 1450 sa objavil dnešný názov.
Po vymretí Arpádovcov sa hrad dostal do majetku rodiny Rákoci, ktorá tu vybudovala reprezentatívny zámok (hrad Rákoci) a rad vzdelávacích inštitúcií. V Sárospataku roku 1648 zomrel Juraj I. Rákoci a jeho nástupca Juraj II. v roku 1650 pozval J. A. Komenského, aby vybudoval „pansofickú školu“. Komenský tu napísal diela „Orbis pictus“ a „Škola hrou“ (Schola ludus). V 17. storočí patrili Rákociovci k najbohatšej uhorskej šľachte a viedli rad povstaní proti Habsburgovcom. Posledné viedol František II. Rákoci v rokoch 1703 – 1711.
Osobnosti mesta
- Svätá Alžbeta Uhorská (* 1207 – † 1231), uhorská svätica
- Jan Amos Komenský (* 1592 – † 1670), český pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik
Partnerské mestá
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sárospatak na českej Wikipédii.