Vojtech Kéler

Pochádzal zo šľachtickej hornouhorskej protestantskej rodiny. Šľachtické výsady obdržali Kélerovci od kráľa Leopolda v 17. storočí, s právom používať vlastný erb.

V matrike je Béla Kéler zapísaný ako Albert Paul Kéler. Jeho otec Štefan Kéler bol hlavný sudca mesta, senátor magistrátu, školský predstavený evanjelickej cirkvi a manželka Anna, rodená Bothová sa starala v rodine až o 14 detí.

Po ukončení štúdií v Levoči, Debrecíne a Prešove sa mladý Adalbert Paul mal stať poľnohospodárom na veľkostatkoch pri Mukačeve, na Liptove a v Beskydách a na statku svojho švagra v Haliči.

V roku 1844 odišiel do Prešova, kde prijal miesto učiteľa hudby, ďalej sa umelecky rozvíjal, hral s najlepšími prešovskými muzikantmi, študuje, komponuje. Nadobúdol presvedčenie, že periférna poloha miest, v ktorých pôsobil, mu nezaručuje to umelecko-hudobné prostredie a odchádza do Viedne, kde vyhral konkurz na miesto prvého huslistu v orchestri slávneho Theater an der Wien. Zostal tam 9 rokov, usilovne študoval harmóniu a kontrapunkt a v neposlednej miere začal aj komponovať.

Roku 1854 prichádza významná ponuka, už na miesto dirigenta v orchestri J. Sommera v Berlíne. Nové publikum si získal svojim temperamentným Sturmgalopom. Začal používať meno Béla Kéler. Dirigentskú paličku už viac neodložil. Svoje koncerty často dirigoval s husľami v rukách, v zhode s dobovou zvyklosťou. Nasledovali Hamburg, Viedeň a Budapešť. Neskôr prijíma miesto vojenského kapelníka u 10. pešieho pluku grófa Mazuchelliho. Potom sa natrvalo usadil vo Wiesbadene, kde pôsobil ako hudobný riaditeľ vojvodu z Nassau a viedol tiež kúpeľný orchester. Z Wiesbadenu odchádzal na dlhé koncertné cesty po Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku a Anglicku.

Z každého koncertu, ktorý dirigoval, si odložil tlačený program. V jeho pozostalosti sa zachovalo 11 zväzkov viazaných programov. Z nich si vieme urobiť podrobný obraz o množstve a repertoári jeho koncertov. Napríklad roku 1871 dirigoval neuveriteľných 366 koncertov.

Kélerove skladby vydalo už počas jeho života dvanásť nakladateľstiev v celej Európe. Počtom 48 skladieb je na prvom mieste Bote & Bock v Berlíne. Samotná rozsiahla edičná činnosť svedčí o veľkom skladateľskom úspechu, o kvalitách a obľúbenosti jeho diel. Na prvých miestach dominuje 27 rozsiahlych valčíkov a 27 pochodov, nasleduje 20 čardášov, 18 poliek, 15 piesní, 13 galopov, 10 ouvertúr atď. Množstvo skladieb sa nezachovalo alebo sú nezvestné. Celý skladateľský odkaz, ktorý Kéler odkázal mestu Bardejovu je zachovaný v zbierkach Šarišského múzea a tvorí ho 263 titulov.

Karpaty (1854) - najzávažnejšie a rovnako najrozsiahlejšie z Kélerových diel pre tenor, mužský zbor, orchester a recitátora. Aj keď v názve takmer hodinovej kompozície figuruje pohorie Karpaty, skladateľ čerpal inspiráciu iba v prostredí Vysokých Tatier, ktoré sa nachádzajú v blízkosti jeho rodiska. Po predohre a úvode nasleduje 5 hudobných obrazov v poradí Lomnický štít, Popradské pleso, Železorudné hámre, Poľovačka a V Starom Smokovci. Ukazuje sa, že Karpaty sú prvým programovým dielom, ktoré je inšpirované slovenskými prírodnými krásami i bežným životom, ktorý sa v ich okolí odohrával. Digitálny prepis diela, ktorý sa nachádza v notovej knižnici Petrucci Music Library, z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.[2]

1. KÉLER, Vojtech. In: Biografický lexikón Slovenska IV CH – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. S. 473.
2. Die Karpathen (Kéler, Béla) - IMSLP [online]. imslp.org, [cit. 2021-02-27]. Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vojtech Kéler

• Záznam o narodení v matrike evanjelickej cirkvi v Bardejove
• Stránka o Bélu Kélerovi

• Voľne prístupné partitúry diel Bélu Kélera v projekte IMSLP
• Stránka o Vojtechovi Kélerovi