Mestské opevnenie (Bardejov)

Už začiatkom 14. storočia nastal nebývalý rozvoj niekdajšej kráľovskej dediny, prosperujúcej nielen z poľnohospodárstva, ale aj z remesiel a obchodu. K rozmachu významnou mierou prispeli privilégiá uhorských panovníkov, čo v konečnom dôsledku vyústilo v prerod kráľovskej obce na slobodné kráľovské mesto. Privilégium kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou z roku 1352 povoľovalo Bardejovčanom o. i. opevniť mesto hradbami a baštami. Týmto privilégiom sa vytvoril predpoklad pre neskorší ucelený urbanisticko-architektonický vývoj územia vo vnútri mestských hradieb.

Opevňovanie Bardejova predstavovalo významnú no nákladnú záležitosť, ktorá sa z tohto dôvodu natiahla na niekoľko storočí. Postup prác bol súčasne ovplyvňovaný naliehavosťou zabezpečenia jednotlivých exponovaných úsekov. Ako jedna z najdôležitejších súčastí opevnenia boli mestské brány. Tie sa začali budovať v priebehu 14. storočia no už v nasledujúcom storočí prešli podstatnými stavebnými úpravami.

Juhovýchodná fasáda Hrubej bašty. Vľavo od nej stojí bašta zvaná Malá

V dôsledku husitského ohrozenia a okupácie severných hraníc Uhorska poľskými vojskami začiatkom 15. storočia sa začala druhá etapa opevňovacích prác. Podľa dobových zápisov trvali od roku 1420 do roku 1441. V tejto etape opevňovania mesta bol vybudovaný hlavný obranný múr, ktorý zabezpečil nielen účinnú ochranu mesta a jeho obyvateľov ale aj umožňoval obrancom podnikať výpady proti nepriateľom. Účinnosť obrany mestských hradieb bola zvýšená vyhĺbením vodných priekop, obkolesujúcich takmer celé mesto. Práce viedol bardejovský mešťan, majster Mikuláš. Vodná priekopa bola rozdelené na niekoľko úsekov, z ktorých každý mal svoje pomenovanie, napr. Horný rybník, Dolný rybník, Veľká priekopa-dolina. Z tohto obdobia pochádza dôležitý záznam, podľa ktorého sa v roku 1428 vybudovala značná časť opevnenia a to aj s finančným prispením kráľa Žigmunda Luxemburského. Upravovali sa aj mestské brány, ktoré v rokoch 1421 - 1439 doplnili mostami, väčšinou drevenými, iba most vedúci k Hornej bráne bol kamenný.

V ďalšej fáze opevňovania boli postavené bašty, doplňujúce pevnostný systém na najviac ohrozených úsekoch. Podľa záznamov z roku 1440 sa postavili štyri veže. Vystavaním dômyselne konštruovaných barbakanov bol mestský pevnostný systém dobudovaný.

Opevnenie Bardejova tvorí jedinečný komplex múrov, bášt a brán, ktorý sa zachoval takmer v pôvodnej podobe a z veľkej časti nad terénom. Zaniknuté úseky sú preukázateľne doložené pod terénom. Takmer v pôvodnom profile sa zachovali i vodné priekopy na východnej a juhozápadnej strane. Mestské brány sa nezachovali; dnes sú badateľné iba zvyšky ich vonkajších múrov. Za unikátny možno považovať počet zachovaných stredovekých bášt: deväť sa zachovalo v takmer pôvodnej podobe, dve boli v neskoršom období zabudované do novších objektov.

Školská bašta

Opevnenie, ktoré sa začalo budovať po udelení privilégia v roku 1352 pozostávalo z dvojitého obranného múru zabezpečeného baštami a vodnými priekopami. Bezpečnosť brán bola zosilnená barbakanmi, ktoré tvorili vlastná brána, opevnené predbránie a padací most ponad vodnú priekopu. Vodné priekopy boli v čase ohrozenia napĺňané vodou z okolitých vodných zdrojov prípadne z mestského vodovodu.

Hlavný obranný múr, stavaný z lomového pieskovca, mal zo strany mesta drevenú ochodzu, pôvodne otvorenú, neskôr prekrytú drevenou strieškou. Na najexponovanejších úsekoch boli vystavané na kruhových alebo štvorhranných pôdorysoch bašty. Vstup do bášt zabezpečovali zo strany mesta ťažké kované brány. Ich vzhľad zodpovedal funkcii: niektoré slúžili iba pre potreby ľahkoodencov, v ďalších, mohutnejších sa sústreďovalo delostrelectvo. Niektoré z bášt boli doplnené umeleckou, najmä sgrafitovou výzdobou. Boli dvoj- až štvorpodlažné. Podlažia boli zaklenuté klenbou alebo prekryté trámovými stropmi. Na každom podlaží boli v múroch strieľne podľa druhu používaných zbraní. Pozoruhodné bolo pomenovanie jednotlivých bášť - niesli mená cechov, ktoré ich bránili, pomenovávané boli podľa tvaru, podľa miesta, na ktorom stáli, alebo po niektorých významných obyvateľoch mesta.

V súvislosti s mestskými bránami, podľa dobového dokumentu z roku 1665 (Historische Beschreibungen der Ungarischen Kriegsemporungen 1392 - 1607)[1], zaujímavo vyznieva skutočnosť, že z obranných dôvodov bola otvorená vždy iba jedna brána, a to každý deň iná.

Sú najpozoruhodnejším pozostatkom mestského opevnenia. Spomedzi opevnení stredovekých miest na Slovensku sa ich zachoval najväčší počet a všetky v takmer pôvodnom vzhľade.

Ich výstavba nadväzovala na ukončenie stavebných prác na základných obranných zariadeniach. Podľa zachovaných správ z prvej polovice 15. storočia sa v roku 1440 postavili štyri veže, ďalšie nasledovali v rokoch 1441 a 1443 - 1444. Výstavba trvala až do začiatku 16. storočia.

Stredoveký Bardejov bol prístupný pôvodne tromi hlavnými bránami a niekoľkými malými bránkami pre peších. Ich výstavba patrila medzi priority stavebných prác na mestskom opevnení. Začali sa budovať v priebehu 14. storočia, v priebehu 15. storočia boli upravované (v r. 1421 - 1439 boli doplnené padacími mostami ponad vodnú priekopu).

Ani jedna z mestských brán sa do dnešných dní nezachovala.

• Ľ. Hromadová, R. Hriadelová, Bardejov, Tatran, Bratislava, 1977
• A. Frický, Bardejov, kultúrne pamiatky, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1976