Kremnické Bane

Kremnické Bane (zast. Piargy) sú obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom. V súčasnosti je známa hlavne neďalekým geografickým stredom Európy.

Kremnické Bane
(nem.) Johannesberg
obec
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Štát Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žiar nad Hronom
Región Tekov
Vodný tok Kremnický potok
Nadmorská výška 784 m n. m.
Súradnice 48°44′00″S 18°55′00″V
Rozloha 7,74 km² (774 ha) [1]
Obyvateľstvo 261 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 33,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1361
Starosta Juraj Vozár[3] (nezávislý)
PSČ 967 01 (pošta Kremnica 1)
ŠÚJ 516988
EČV ZH
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu		 Obecný úrad
Kremnické Bane 1
967 01
E-mailová adresa poslať email
Telefón +421 45 6755122
Fax +421 45 6755122
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Kremnické Bane
Webová stránka: obeckremnickebane.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál

Polohopis

Kremnické Bane sú malá obec, nachádzajúca sa v Kremnických vrchoch, asi 4 km severne od mesta Kremnica. Rozprestiera sa v doline, vo výške medzi 700 a 800 m n. m. Prvá písomná zmienka obci je z roku 1361. Prvými obyvateľmi obce boli nemeckí kolonizátori, ktorí prišli na územie Slovenska v 13. storočí, kvôli tomu, že sa v Kremnických vrchoch začalo ťažiť zlato a iné drahé kovy.

Dejiny

Kremnické Bane sú pôvodne nemecká banícka osada spomínaná už v roku 1361. Obec mala počas svojej histórie rôzne názvy, ako Johanesberg, Piargy a terajší Kremnické Bane. Až do konca 2. svetovej vojny tu žili predovšetkým obyvatelia nemeckej národnosti, keď na základe Benešových dekrétov bolo veľa z nich vysťahovaných do Nemecka.

Vo svojej histórii bola obec buď samostatná alebo patrila pod mesto Kremnica. Naposledy bola miestnou časťou Kremnice medzi rokmi 1980 a 1991. Odvtedy je opäť samostatná.

Kultúra a zaujímavosti

Kostol sv. Jána Krstiteľa

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, trojloďová gotická stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z druhej polovice 13. storočia. Pôvodne vznikla ako románska rotunda. Nachádza sa v kopcoch nad dedinou. V 15. storočí bola realizovaná nová hviezdicová rebrová klenba rotundy, tá sa z veľkej časti zachovala dodnes. Západná časť rotundy bola odbúraná pravdepodobne v 16. storočí, kedy k nej bolo pristavané gotické trojlodie a zväčšila sa tak kapacita stavby. V rokoch 1529 až 1673 bol kostol evanjelický, z tohto obdobia pochádza aj vročenie 1588 na portáli v podveží. Kostol prešiel obnovou po poskodení vandalmi v rokoch 1989-2007.[4]

  • Kostol sv. Jána Krstiteľa
  • Svätyňa, pôvodná rotunda
  • Detail portálu
  • Kaplnka Narodenia Panny Márie, pôvodne baroková kaplnka z roku 1726. V roku 1910 bola prestavaná v neogotickom štýle s kvadratickým ukončením presbytéria. Je zaklenutá štukovou rebrovou klenbou. V interiéri sa nachádza neogotické zariadenie a ľudová drevorezba sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. Fasády kaplnky sú hladké, členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža kaplnky je ukončená ihlancovou helmicou.[5]
  • Súbor baníckych domov, ide o prízemné či dvojpodlažné stavby s valbovou strechou pokrytou šindľom z 18. až 19. storočia.[6]
  • Kostol Narodenia Panny Márie
  • Detail portálu kostola
  • Detail veže

Turizmus

Nad obcou sa nachádza symbolický Stred Európy pri gotickom Kostole svätého Jána, z ktorého strechy tečie voda na jednu stranu do Váhu a na druhú do Hrona. Neďaleko kostola je aj najvyšší bod chotára, skala Trnovník (nem. Dornstein) vo výške 990 m n. m.

Národnostné zloženie

2001:

  • Slováci - 221 (88,4%)
  • Nemci - 26 (10,4%)
  • Česi - 1 (0,4%)
  • Nezistená - 2 (0,8%)
  • Spolu - 250 (100%)

2011:

  • Slováci - 221 (84,03%)
  • Nemci - 16 (6,08%)
  • Ostatné - 3 (1,14%)
  • Nezistená - 23 (8,75%)
  • Spolu - 263 (100%)

Občianska vybavenosť

Obec sa člení na dve časti samotnú obec a časť Staré Piargy. Nachádza sa v nej firma ELKA, farma Jantár, čerpacia stanica Jurki, pohostinstvo Piarg, potraviny, detská ozdravovňa Slniečko, rímskokatolícky kostol, rímskokatolícky farský úrad pre obce Kremnické Bane, Kunešov, Krahule a Turček. Je tu aj futbalové ihrisko, na ktorom hrávajú svoje zápasy hráči miestneho klubu, ktorí sú momentálne v 2. triede.

Osobnosti obce
  • Vladimír Linkeš (* 1937 – † 1997), poľnohospodársky odborník a výskumný pracovník

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Kremnické Bane [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  5. Kremnické Bane- Kaplnka (Kostol) Narodenia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Kremnické Bane- pamiatková zóna [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy



This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.