Svitavy

Prvú českú osadu pri brode cez rieku Svitavu, ktorá bola na mieste kde sa nachádza dnešné mesto, založili premonštráti (norbertisti) z Litomyšle na tzv. Trstenickom chodníku okolo polovice 12. storočia. Prvýkrát sú Svitavy spomenuté v roku 1256, keď táto časť česko-moravskej hranice bola kolonizovaná olomouckým biskupom Brunom zo Schauenburgu. Osada dostala meno podľa rieky Svitava (čistá, jasná). Na jej osídlenie boli povolaní aj dedinčania z Nemecka, východného Francúzska, Bavorska a Sliezska. V polovici 13. storočia boli Svitavy povýšené na mesto. Koncom 14. storočia boli postavené hradby s tromi bránami. Počas husitských vojen, tridsaťročnej, napoleonskej a pruskej vojny mesto trpelo kvôli prechádzajúcim armádam, lebo sa nachádzalo na dôležitej spojovacej línií. Zavedenie železnice prispelo k rozvoju mesta, predovšetkým založením textilného priemyslu. V októbri 1938 bolo mesto pripojené k okupačnej zóne Sudety a obsadila ho nemecká armáda.

Svitavy majú cenné historické jadro, ku ktorému patrí predovšetkým podlhovasté hlavné námestie s druhými najdlhšími arkádami v Čechách a s množstvom cenných mestských domov, mnoho kostolov, pozostatkov opevnenia a barokových sôch. K najcharakteristickejším budovám vo Svitavách patrí stará radnica a susedný dom „Pri murínovi“ (Pri Maurovi). Najstarším kostolom vo Svitavách je kostol Svätého Egidia. Z mestských hradieb sa zachovali jedine zvyšky opevnenia s polguľovitou vežou. Z mnohých stavieb si zaslúži pozornosť predovšetkým Mestské múzeum a Ottendorferov dom. Na verejných miestach stojí veľa monumentov a sôch.

• Hlavné námestie – námestie Mieru je obkolesené arkádami, od začiatku 21. storočia rozsiahlo a citlivo rekonštruované, obkolesené zväčša barokovými a klasicistickými domami

• Stará radnica – pôvodne renesančná budova s vežou, rekonštruovaná po požiari v roku 1781 a následne v roku 1848 – svojmu cieľu slúžila do roku 1933 (okrem toho sa v nej nachádza mestská sporiteľňa, súd, polícia s väznicou), teraz je používaná na komerčné ciele. Na fasáde radnice je umiestnený mestský erb (hlava capa medzi dvoma býkmi), na veži sa nachádza turecký polmesiac.

• Dom „U Maura“ susedí so starou radnicou, spojená s ňou na úrovni poschodia spojovacou chodbou. V roku 1776 v nej prenocoval rakúsky cisár Jozef II. Teraz je sídlom turistického informačného centra.

• Ottendorferov dom – stavba z červenej tehly s vežou, patriaca k typickým symbolom mesta, dal ju postaviť rodák, filantrop, americký novinár Valentin Oswald Ottendorfer na mieste, kde stál jeho rodný dom. Pôvodne tam bola verejná Ottendorfova knižnica, do druhej svetovej vojny najrozsiahlejšia a najmodernejšia nemeckojazyčná knižnica na Morave (o zostatok zbierky sa teraz stará Mestské múzeum a galéria), neskôr mestský kultúrny dom. Od roku 2008 sa na prízemí nachádza Múzeum Esperanta a čajovňa, horná kultúrna sála stále slúži ako koncertná miestnosť.

• Langrova vila (Súčasná radnica) – budova v historizujúcom slohu s bohatou štukovou výzdobou, umiestnená na okraji mestského parku Jána Palacha, postavená v roku 1892 architektom Hugom Wanderleym, synom profesora Germana Wanderlyho, autorom projektu, ktorí okrem iného projektoval aj dom Ottendorferov. Dom patril jednej z najbohatších rodín vo Svitavách, miestnym podnikateľom a starostom. Počas ekonomickej krízy bol prenajatý mestskej sporiteľni, ktorá ho v roku 1933 prenajala mestu. Mesto ju kúpilo v roku 1942 a premiestnilo do nej radnicu. Rozsiahla rekonštrukcia prebehla v roku 1989.

• Stará sporiteľňa – novoklasicistická budova z roku 1902, postavená na hlavnom námestí. V roku 1990 vnútorne vyzdobená sochami Olbrama Zoubeka. Teraz sídlo banky.

• Budova niekdajšieho sirotinca a starobinca – z prvkami talianskej renesancie, vznikla v roku 1886 z finančnej podpory Valentína Oswalda Ottendorfera. V súčasnosti sídlo základnej školy.

• Mestské hradby – zachovala sa len malá časť múrov s jednou vežou

• Kostol Navštívenia Panny Márie na hlavnom námestí – pôvodne zrejme románska budova približne z roku 1250, gotická s barokovou úpravou, s možnosťou vyhliadky na mesto z veže

• Kostol sv. Egídia na cintoríne – pôvodne románska bazilika z polovice 12. storočia, trojloďová budova s emporami nad bočnými loďami, ranobarokovo prestavaná, s hodnotnou vnútornou barokovou výzdobou; v susedstve cennej rímskokatolíckej fary pochádzajúcej z gotického obdobia

• Kostol sv. Jozefa – trojloďová novorománska bazilika z roku 1896 s dvomi vežami, pôvodne nazývaná Červený kostol, podľa červených tehál, z ktorých je postavená

• Kláštor milostiplných sestričiek sv. Vincenta z Pauly, založený v roku 1871, slúžiaci ako nemocnica, predovšetkým detská, a starobinec – v súčasnosti „Domov na križovatke“ starajúci sa predovšetkým o duševne postihnuté ženy

• 
  Kostol Navštívenia Panny Márie
• 
  Kostol svätého Jozefa

• Mestské múzeum a galéria – nachádza sa vo vile, postavenej v roku 1892 v štýle historizovanej nemeckej renesancie pôvodne patriacej bývalému starostovi a skvelému podnikateľovi Johannovi Budigovi. V roku 1947 bolo v skonfiškovanej budove umiestnené mestské múzeum, neskôr bolo pribudované ľavé krídlo. Prvá múzejná zbierka bola založená už v roku 1894 a najprv umiestnená v mestskom sirotinci. Medzi trvalé expozície patrí „Hľadanie Dávidovej hviezdy“ – biografická prezentácia Oskara Schindlera Spravodliví medzi národmi, unikátna „História prania bielizne a pracej techniky“, fotoexpozícia „Zastavenia Svitavy“ s fotografiami mesta zo začiatku 20. storočia a „Svitavské vily“ venované miestnym architektonickým skvostom rodinného bývania. Okrem toho múzeum organizuje príležitostné tematické expozície a v galerijnej časti tiež expozície regionálneho figuratívneho umenia. Vždy začiatkom júna múzeum organizuje Noc múzeí s bohatým programom a počas celého roku sa uskutočňujú prednášky, diskusie a iné kultúrne podujatia. Riaditeľka múzea pani Blanka Čuhelová je členkou Múzejnej skupiny Esperantského múzea a aktívne podporuje jeho aktivity. Na chodbe Ottendorferovho domu sa predstavuje múzejná fotoexpozícia o živote a diele Valentína Oswalda Ottendorfera.

Na prízemí Ottendorferovho domu sa okrem toho nachádza múzejná pobočka:

• Esperantské múzeum – založené v roku 2008, stará sa oň Český esperantský zväz. Nachádza sa tu trvalá expozícia a každoročne aktualizovaná tematická expozícia (od júla 2011 do mája 2012) „Duchovné tradície sveta a esperanta“, konajú sa tu vzdelávacie a kultúrne podujatia pre esperantistov a širokú verejnosť.

• Moderné kultúrne centrum FABRIKA

• Mestská knižnica – obsahuje tiež zbierku esperantskej literatúry.

• 
  Múzejná expozícia o histórii prania bielizne
• 
  Tabuľka vedľa vchodu do Esperantského múzea
• 
  Vnútrajšok Esperantského múzea
• 
  Kultúrne centrum „Fabrika“

• Bronzová socha Materinská láska – financovaná miestnym mecenášom Valentinom Oswaldom Ottendorferom na pamiatku jeho matky Kathariny a materinského citu všeobecne. Dielo akademického profesora zo Stuttgartu Adolfa von Donndorf a sochára Johanna Tomolu z Brna. Vo svete existujú len štyri exempláre tohto unikátneho umeleckého diela: v New Yorku na Union Square (1881), vo Svitavách (1982), vo Weimare (1895) a v Stuttgarte (1898).

• Mariánsky morový stĺp – dielo neznámeho autora, nachádzajúce sa na hlavnom námestí, postavené v roku 1703 po morovej epidémii v 16. a 17. storočí. Sochu Márie obkolesujú traja patróni mesta – sv. Sebastián, sv. Florián a sv. Ján Nepomucký. Vo výklenku stĺpu sa nachádza socha sv. Rozálie.

• Vodná fontána sv. Floriána z roku 1783, nachádzajúca sa vedľa morového stĺpu

• Barokové súsošie sv. Trojice z roku 1734, dielo školy Jiřího Františka Pacáka (1670 – 1742), ovplyvnené Matthiasom Bernhardom Braunom

• Socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1708, dielo neznámeho majstra, nachádzajúca sa pred kostolom sv. Egídia

• Baroková Pieta z roku 1713 na Pražskej ulici

• Pamätník venovaný Oskarovi Schindlerovi – nachádzajúci sa oproti jeho rodnému domu na Poličskej ulici, ktorý bol inaugurovaný v roku 1994 pri príležitosti slávnostnej premiéry filmu Stevena Spielberga „Schindlerov zoznam“

• Pomník oslobodenia z roku 1948 od sochára Josefa Kadleca, nachádzajúci sa oproti Vile Sigmund

• 
  Socha Materinská láska
• 
  Pamätník Oskarovi Schindlerovi Oskar Schindler

• Park Jána Palacha – založený v roku 1890 v súvislosti s výstavbou Langrovej vily, v roku 1946 dostal meno podľa Edvarda Beneša a bol sprístupnený verejnosti. V roku 1993 bol premenovaný podľa Jána Palacha a v rokoch 1999 – 2001 bola celá takmer dvojhektárová plocha kompletne zrekonštruovaná. Jej hlavnou umeleckou výzdobou je socha Materinská láska.

• Rybník Rosnička – oddychové miesto severovýchodne od predmestia, kúpalisko a centrum vodných športov, miesto uskutočňovania hudobných festivalov, motocyklistických súťaží a iných podujatí. Začiatok náučného chodníka „K prameňom rieky Svitava“ so siedmimi informačnými tabuľami.

• Náučný chodník „Česko-moravské pohraničie – mikroregión Svitavy“ s deviatimi zastávkami vychádzajúci z mestského centra

• Jiří Antonín Heinz (1698 – 1759), sochár
• Valentin Oswald Ottendorfer (1826 – 1900), anarchista, prekladateľ, filantrop
• Alexander Makowsky (1833 – 1908), geológ, projektoval 1. Březovský vodovod pri Muzlove
• Carl Lick (1859 – 1935), riaditľl Sparkasse, starosta mesta v rokoch 1918 – 1935, historik
• Franz Jesser (1869 – 1954), sudetonemecký politik
• Julius Hönig (1902 – 1945), nacistický politik
• Oskar Schindler (1908 – 1974) sudetský obchodník
• Viktor Felber (1880 – 1942), profesor Českého vysokého učení technického v Prahe v rokoch 1930 – 31
• Hans Tyderle (* 1926), maliar a kresliar
• Herbert Fiedler (*1929), právnik
• Zdeněk Veselý (*1932), maliar, grafik a ilustrátor
• Gustav Witlatschil (*1935), futbalista
• Heidi Lück (* 1943), nemecká politička
• Jiří Pernes (* 1948), moravský historik
• Evžen Snítilý (* 1954), politik
• Petr Kvíčala (*1960), maliar
• Jana Musilová (* 1966), herečka
• Jaroslav Novák Večerníček (* 1967), novinár
• Petr Pakosta (* 1957), český politik
• Tomáš Christ (* 1791), profesor teologie

• Banská Štiavnica, Slovensko
• Plochingen, Nemecko
• Stendal, Nemecko
• Weesp, Holandsko
• Žiar nad Hronom, Slovensko

1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)

• Zoznam miest v Česku
• Zoznam obcí v Česku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svitavy

• Oficiálna stránka mesta