Hronský Beňadik

Komplex benediktínskeho kláštora s gotickým kostolom tvorí významnú pamiatku v celoslovenskom kontexte. Kláštor, jeden z najvýznamnejších v stredovekom Uhorsku, bol založený v období okolo roku 1075. Jeho jadrom bola trojloďová románska bazilika s troma apsidami.[4] Na jej mieste bol vybudovaný trojloďový gotický kostol Panny Márie a svätého Benedikta s poygonálnym ukončením presbytéria a s párom veží tvoriacich súčasť jeho hmoty z rokov 1346-1375.[5] Gotická stavba je obohnatená o množstvo kamenárskych detailov vysokej kvality ako vstupný ústupkový portál tvoriaci súčasť hlavného západného priečelia. Na južnej strane kostola je dochovaná jedna strana gotického ambitu, ktorá nadväzuje na sakristiu a gotickú kaplnku sv. Krvi z roku 1489.

Pohľadnica – interiér baziliky

Interiér kostola je zaklenutý krížovými rebrovými klenbami. Jeho súčasťou bol gotický inventár, z ktorého sa na mieste dochoval len zlomok. Nachádza sa tu gotická freska s vyobrazením sv. Juraja. Veľká časť pôvodného zariadenia bola odvezená do maďarských múzeí. V kostole sa nachádzajú tri neskorogotické sochy z pôvodného oltára, sv. Scholastika, Madona a sv. Beňadik a socha ukrižovaného Krista vo víťaznom oblúku. Z hodnotného Božieho hrobu sa dochovala len socha Krista, pôvodná architektonizovaná truhla sa dnes nachádza v Kresťanskom múzeu v Ostrihome. V 16. storočí bol kostol s kláštorom opevnený. Z renesančného obdobia sa tu dochoval epitaf Štefana Koháryho z mramoru a alabastru z poslednej tretiny 17. storočia. Barokovými pamiatkami sú polychómovaná krstiteľnica a organ z roku 1714.

Po tom ako kostol postihol ničivý požiar v roku 1881, pristúpilo sa k jeho obnove v duchu dobového purizmu pod vedením Ferenca Storna. neogoticky boli upravené veže s ihlancovými helmicami, zariadenie kostola bolo nahradené prvkami v neogotickom štýle. Pri tejto úprave boli odstránené mnohé hodnotné prvky najmä z neskorších etáp, ako napr. renesančná vstupná brána). Archeologické výskumy sa konali v rokoch 1881-1883 v kostole a v rokoch 1972-1975 v kláštore. Od roku 1952 je v objekte bývalého kláštora charitný dom, obývaný členmi saleziánskej rehole v období 1927-1999, dnes tu pôsobí rehoľa pallotínov.

• 
  Západné priečelie kostola
• 
  Detail neskorogotického potrálu
• 
  Krížová chodba
• 
  Južná fasáda
• 
  Freska sv. Juraja
• 
  Epitaf Štefana Koháriho

• Rímskokatolícky kostol sv. Egídia, jednoloďová baroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1674. Stojí na mieste staršej stavby, pravdepodobne z prvej polovice 13. storočia. V interiéri sa nachádza súbor barokových oltárov, hlavný oltár sv. Egídia, stĺpová architektúra s centrálnym obrazom smrti sv. Egídia a postrannými sochami sv. Jána Krstiteľa, sv. Jána Evanjelistu, sv. Barbory, a sv. Kataríny. Na ľavej strane od víťazného oblúka sa nachádza oltár sv. Jozefa z roku 1700. Na pravej strane je oltár Sedembolestnej Panny Márie z roku 1737.[6]
• Neskorobarokové súsošie sv. Jána Nepomuckého z druhej polovice 18. storočia.[7]

• 
  Kostol sv. Egídia
• 
  Pohľad do presbytéria kostola
• 
  Hlavný oltár
• 
  Empora
• 
  Detail maľby na empore
• 
  Súsošie sv. Jána Nepomuckého

V minulosti bol v obci vydávaný občasník Spravodaj. V apríli 2007 vydala nová starostka prvé číslo OBECNÝCH NOVÍN - občasník občanov Hronského Beňadika a Psiar.

Severne od obce sa vypína vrch Klíča (430,4 m n. m.), ktorého vrcholové partie boli v roku 1973 vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Na rozlohe 5,70 ha sa ochraňuje enkláva teplomilného rastlinstva so zriedkavou stepnou flórou a faunou.