Šášov (hrad)

Hrad je postavený na mieste, kde sa križuje cesta Pohroním s cestou z Banskej Štiavnice do Kremnice a Turca, s úlohou strážiť hronskú obchodne cesty a vyberať mýto.[2] Kráľovský hrad sa spomína v roku 1253 ako majetok bratov de Vancha, z nich Štefan bol ostrihomským arcibiskupom. Spolu s hradom Revište, situovaným 15 kilometrov južnejšie na druhom brehu Hrona, chránil priechod a cestu do banskej oblasti, predovšetkým do Banskej Štiavnice a asi aj preto ho získal v roku 1320 štiavnický komorský gróf. Hrad sa stal strediskom panstva Šášov. Pôvodný názov hradu bol Šúšol, prvý krát sa spomína ako castrum de Susol,[2]

V čase gotiky a renesancie často menil majiteľov. Kráľ Žigmund ho daroval v roku 1424 kráľovnej Barbore, 1447 ho mal v rukách Ján Jiskra. Kráľovná Beatrix, manželka kráľa Mateja Korvína, ho v roku 1490 darovala Dóciovcom, ktorí ho vlastnili do vymretia rodu v roku 1647. V roku 1650 získal hradné panstvo kúpou Gašpar Lipai. Za tököliovského povstania v roku 1677 sa povstalci zmocnili hradu a vyplienili ho. Odvtedy bol v správe eráru. Generál Sigbert Heister bol v roku 1704 menovaný najvyšším veliteľom cisárskeho vojska na území dnešného Slovenska. Bojoval proti kuruckým povstalcom a 26. decembra 1704 sa mu podarilo dosiahnuť víťazstvo nad kurucmi v bitke pri Trnave. V roku 1708 dobil aj Šášov, nechal ho podpáliť a odvtedy sa hrad rozpadal a chátral.[2]

Najvyššie položený gotický palác, ktorý tvorí základ horného hradu, často prestavovali. Na dlhom úzkom vnútornom dvore boli rozmiestnené obytné budovy a na konci terasy na najvyššom mieste bol palác, zabezpečený neskôr trojhrannou vežou. Horný hrad sa zvažoval smerom od paláca k nádvoriu, ktoré uzatvárala veľká okrúhla bašta, chrániaca vstup do horného hradu. Pred ňou ležiace opevnené nádvorie lemovali obytné budovy na konci s okrúhlou strážnou vežou. Hrad bol dobre opevnený aj v renesancii.

Hradné ruiny sa aj dnes sústreďujú okolo ústredného pretiahnutého vnútorného hradu zakončeného kruhovou baštou. Pred ňou je prístupová cesta do hradu, ktorá tu viedla cez opevnené predhradie s malou baštou. To však v teréne už prakticky nevidieť. V mieste šijového predelu hradu od masívu vrchu sú stopy po stavbách a na hrebeni sú zvyšky malej pevnôstky. Hrad je plný architektonických detailov a rozpadáva sa.

Súčasné aktivity na záchranu hradu Šášov sa začali v roku 2003, kedy vzniklo Združenie na záchranu hradu Šášov pod vedením Rastislava Uhroviča. V roku 2013 bola vybavená nájomná zmluva na pozemok pod hradom a finančná podpora od Ministerstva kultúry SR a začala sa konzervácia hradu.[3][4]

ŽSR Šášovské Podhradie 2 km, SAD. Zo Šášovského Podhradia vedie na hrad zeleno-značkovaný chodník (asi 15 min.). Parkovať je možné priamo pod hradnou skalou, alebo pri potoku. Chodník začína pri domčeku so zriadenou letnou informačnou kanceláriou, kde sa nachádza i pamätná izba s etnografickou výstavou.[2]

Okolité pamiatky: Žakýlsky hrad, hrad Revište, Pustý hrad, Zvolen.

Z hradu po zalesnenom hrebeni na ostrý kopec Suť (718 m n. m.) 1 h; z neho strmo nadol do Močiarskej doliny. Značka ďalej pokračuje lesmi Štiavnických vrchov cez Henclovú a Demjan (678 m n. m.) do Hronskej Breznice. Zo Šášovského Podhradia smerom na Jaseňový vrch (829 m n. m.) a ďalej cez sedlo na hrad Žakýl.

Šášovské Podhradie, od roku 1971 miestna časť Žiaru nad Hronom leží 2 km na JV od centra mesta. Pôvodne samostatná obec na severných svahoch Štiavnických vrchov. Vznikla v 13. storočí pod Šášovským hradom, prvýkrát sa spomína v roku 1388 ako majetok hradu, a jej dejiny súvisia aj naďalej s dejinami hradu, ku ktorému patrila. Prvý slovenský názov Podhragy je z roku 1517.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šášov (hrad)

• Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

• Združenie na záchranu hradu Šášov