Gejza I.

Narodil sa niekedy v rozmedzí rokov 1040 – 1045 v Poľsku ako syn uhorského kráľa Bela I. Po Belovej smrti vtrhol do Uhorska nemecký kráľ Henrich IV., ktorý na uhorský trón dosadil syna Belovho brata Ondreja I. – Šalamúna a Gejzu a jeho bratov Ladislava a Lamperta vyhnal do Poľska, kde princovia požiadali o pomoc poľské knieža Boleslava II. Keď Henrich Uhorsko opustil, Boleslav tam vpadol s celým svojim vojskom. Porazil mladého Šalamúna I. a oblasť Nitrianskeho kniežatstva dal do správy práve Gejzovi. 20. júna 1064 bol medzi Šalamúnom I. a Gejzom uzavrený Györský mier.

Neskôr, počas vlády Šalamúna opäť vznikol konflikt medzi Šalamúnom a Gejzom. V roku 1073 sa obe strany dohodli na mieri, ale Šalamún ho porušil a zaútočil na Gejzu, ktorý sa nachádzal v Biharsku. Gejzova armáda bola porazená, ale Gejzovi sa podarilo uniknúť naspäť do Nitry, kde už na neho čakal jeho brat, Ladislav I. s celou armádou, ktorú mu prepožičali poľskí a českí príbuzní. 14. marca 1074 bol Šalamún porazený v Bitke pri Mogyorode. Po tomto víťazstve bol Gejza korunovaný v Stoličnom Belehrade za uhorského kráľa. V roku 1075 založil a bohato obdaroval benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku. Nasledujúci rok rokoval so Šalamúnom o uzavrení mieru, bol ochotný vzdať sa kráľovského postu a vládnuť iba v Nitrianskom kniežatstve. Rokovania prerušila Gejzova smrť v roku 1077, po ktorej na trón nastúpil jeho brat Ladislav I.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gejza I.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gejza I. Uherský na českej Wikipédii.