Šelpice
V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1946.
Šelpice | |||
obec | |||
Kostol | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Trnavský kraj | ||
Okres | Trnava | ||
Nadmorská výška | 164 m n. m. | ||
Súradnice | 48°26′00″S 17°32′00″V | ||
Rozloha | 10,17 km² (1 017 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 885 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 87,02 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1283 | ||
Starosta | Ružena Opálková[3] (nezávislá) | ||
PSČ | 919 09 (pošta Bohdanovce nad Trnavou) | ||
ŠÚJ | 556670 | ||
EČV | TT | ||
Tel. predvoľba | +421-33 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Šelpice | |||
Webová stránka: selpice.eu | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Šelpice sú obec na Slovensku v okrese Trnava.
Obec Šelpice leží 6 km severozápadne od krajského mesta Trnavy. Jej katastrálne územie bolo intenzívne osídlené už na sklonku staršej doby kamennej. Aj artefakty z neolitu a následných kultúr ju radia medzi významnú archeologickú lokalitu. Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa Václava z roku 1249, ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu Červený Kameň, ktorý dala postaviť okolo roku 1230 kráľovná Konštancia, manželka Přemysla Otakara I. V Michalskom týždni 1530 obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudneným spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji 1539 noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu, opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku 1777 mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku 1831 vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch. Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti Bohdanovce nad Trnavou, kde je známe meno kňaza už v roku 1332. V katastrálnom území leží majer Nemečianka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku 1393 bola vyľudnená. V roku 1540 tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku 1618 o ňom hovorí ako o pustatine. Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – Česká cesta, ktorá je totožná s dnešnou hlavnou ulicou. V roku 1994 pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát.
Významní rodáci
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.