Boleráz

Boleráz je obec na Slovensku v okrese Trnava. Prvé známky osídlenia sú známe zo staršej doby kamennej. Z tejto doby pochádza aj pevnosť „Zámok“, ktorá sa nezachovala. V 1960 bola k Bolerázu administratívne pričlenená susedná obec Klčovany.

O rastline s ľudovým názvom boleráz pozri krušpán.
Boleráz
obec
Kostol sv. Michala Archanjela
Štát Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Región ZMO Jaslovské Bohunice
Nadmorská výška 172 m n. m.
Súradnice 48°27′57″S 17°29′35″V
Rozloha 25,46 km² (2 546 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 385 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 93,68 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1240
Starosta Pavol Mackovčín[3] (nezávislý)
PSČ 919 08
ŠÚJ 506818
EČV TT
Tel. predvoľba +421-33
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 586
919 08  Boleráz
E-mailová adresa poslať email
Telefón 557 91 47
Fax 557 91 47
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Boleráz
Webová stránka: boleraz.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Slovenský portál

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 11. mája 1240. Uhorský kráľ Belo IV. vtedy daroval dôchodky Bolerázu trnavským františkánkam. Prvá pečať obce mala nad štítom stuhu s nápisom „Belarh“. V neskorogotickom štíte je hlava svätca na tanieri (sv. Ján Krstiteľ), pod ňou nejasné písmená JOH a vedľa štítu písmená r a v. Dnešný erb obce: v hornej polovici zeleného štítu zlatostrieborné váhy, pod nimi zo špice štítu vyrastajúca strieborná klčovnica na zlatom porisku, prevlečená cez peň s koreňmi. Pri väčšom erbe je nositeľom štítu sv. Michal, ľavicou držiaci ľavý zlatý roh štítu, v pravici plamenný meč. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela z roku 1787. Taktiež sem patrí kostol Narodenia Panny Márie z roku 1856. Nachádza sa v Klčovanoch, miestnej časti Bolerázu. Anababtisti - habáni prišli zo Švajčarska v polovici 16.storočia a založili tu habánsky dvor. Natrvalo poznačili kultúrny, spoločenský a hospodársky život tohto kraja, aj humanistické reformačné myslenie 17. storočia.

Obyvateľstvo sa živilo pastierstvom a roľníctvom, pestovaním ovocia a zeleniny. Pod vplyvom zručných habánskych remeselníkov rozkvitalo remeslo tkáčske (najmä vlnárske), krajčírske, mäsiarske, pekárske, obuvnícke, nožiarske, kožušnícke a slávne hrnčiarske a keramikárske. Príklady pestrofarebnej habánskej keramiky 17. - 18.storočia sú vo zbierkach Historického múzea v Trnave i Umeleckopriemyselného múzea v Prahe.

Obec Klčovany bola pričlenená k Bolerázu v roku 1960. V roku 1963 sa začala výstavba vodnej nádrže a v roku 1977 spustila prevádzku tehelňa. [4]

V blízkosti obce sa nachádza Letisko Boleráz.

Osobnosti[5]

  • Stano Dusík, maliar, grafik a ilustrátor
  • Jozef Dusík, grafik, mladší brat Stana Dusíka
  • Peter Danišovič, staviteľ, vodohospodár a vysokoškolský učiteľ
  • Jozef Vadovič, rímskokatolícky kňaz
  • Karol Kahoun, slovenský historik umenia, pamiatkar a univerzitný pedagóg, * 13.9.1930, Boleráz – † 18.5.2019, Bratislava
  • Viliam Ostatník - Inštitút bratov kresťanských škôl. Ako profesor angličtiny, matematiky, fyziky a chémie pôsobil v Libanone, Belgicku, Etiópii, Ugande a ďalších krajinách. Žije a pôsobí vo Francúzsku. Narodil sa 21. júna 1922 v Boleráze.

Kultúrny život obce

Tak ako viaceré dediny na Slovensku aj v Boleráze je mnoho kultúrnych spolkov a združení. Najznámejšie zoskupenie je detská ľudová hudba Brezinka pôsobiaca v obci nepretržite or roku 1990. Popri Brezinke funguje aj ľudová hudba Brezina zložená prevažne z rodičov detí pôsobiacich v detskom súbore.

Čierna kronika obce

Boleráz je známy troma celoštátnymi tragickými udalosťami.

  • Irena Čubírková, československá sériová vrahyňa, ktorá tu bývala v rokoch 1959 - 1964. Čubírkovú spájajú s Bolerázom, hoci mala český pôvod a do Bolerázu sa presťahovala z Trutnova po vražde svojho manžela k Ambrózovi Ščepkovi v roku 1959. Nebývali priamo v Boleráze, ale na majeri (samote) Políčko. 7. decembra 1964 zavraždila Ščepku sekerou a časť jeho tela spálila v peci na chlieb. Bola odsúdená na trest smrti obesením.
  • Vražda farára Jána Čárskeho s rodinou.V roku 1970, niekoľko rokov po prípade Čubírková, Peter Nestorov zavraždil na fare miestneho farára, jeho sestru Máriu, priateľku Ľudmilu a ich dcérku Ivetku. Keďže šlo o občana ruskej národnosti, o prípade sa dlhé roky oficiálne mlčalo.
  • Vražda policajta Petra Opálka. V roku 2014 bol zavraždený policajt v službe pred bolerázskym kultúrnym domom. Vrahom bol vodič z Bratislavy[6].

Galéria

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Boleráz: História obce, Online
  5. https://www.boleraz.eu/nasa-obec/osobnosti-rodaci/
  6. http://www.trnavskyhlas.sk/c/13508-tragicka-strelba-v-boleraze-vrahovi-policajta-hrozi-dozivotie.htm

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boleráz

príbuzné heslá

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.