Boleráz
Boleráz je obec na Slovensku v okrese Trnava. Prvé známky osídlenia sú známe zo staršej doby kamennej. Z tejto doby pochádza aj pevnosť „Zámok“, ktorá sa nezachovala. V 1960 bola k Bolerázu administratívne pričlenená susedná obec Klčovany.
Boleráz | |||
obec | |||
Kostol sv. Michala Archanjela | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Trnavský kraj | ||
Okres | Trnava | ||
Región | ZMO Jaslovské Bohunice | ||
Nadmorská výška | 172 m n. m. | ||
Súradnice | 48°27′57″S 17°29′35″V | ||
Rozloha | 25,46 km² (2 546 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 2 385 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 93,68 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1240 | ||
Starosta | Pavol Mackovčín[3] (nezávislý) | ||
PSČ | 919 08 | ||
ŠÚJ | 506818 | ||
EČV | TT | ||
Tel. predvoľba | +421-33 | ||
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Č. 586 919 08 Boleráz | ||
E-mailová adresa | poslať email | ||
Telefón | 557 91 47 | ||
Fax | 557 91 47 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Boleráz | |||
Webová stránka: boleraz.eu | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 11. mája 1240. Uhorský kráľ Belo IV. vtedy daroval dôchodky Bolerázu trnavským františkánkam. Prvá pečať obce mala nad štítom stuhu s nápisom „Belarh“. V neskorogotickom štíte je hlava svätca na tanieri (sv. Ján Krstiteľ), pod ňou nejasné písmená JOH a vedľa štítu písmená r a v. Dnešný erb obce: v hornej polovici zeleného štítu zlatostrieborné váhy, pod nimi zo špice štítu vyrastajúca strieborná klčovnica na zlatom porisku, prevlečená cez peň s koreňmi. Pri väčšom erbe je nositeľom štítu sv. Michal, ľavicou držiaci ľavý zlatý roh štítu, v pravici plamenný meč. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela z roku 1787. Taktiež sem patrí kostol Narodenia Panny Márie z roku 1856. Nachádza sa v Klčovanoch, miestnej časti Bolerázu. Anababtisti - habáni prišli zo Švajčarska v polovici 16.storočia a založili tu habánsky dvor. Natrvalo poznačili kultúrny, spoločenský a hospodársky život tohto kraja, aj humanistické reformačné myslenie 17. storočia.
Obyvateľstvo sa živilo pastierstvom a roľníctvom, pestovaním ovocia a zeleniny. Pod vplyvom zručných habánskych remeselníkov rozkvitalo remeslo tkáčske (najmä vlnárske), krajčírske, mäsiarske, pekárske, obuvnícke, nožiarske, kožušnícke a slávne hrnčiarske a keramikárske. Príklady pestrofarebnej habánskej keramiky 17. - 18.storočia sú vo zbierkach Historického múzea v Trnave i Umeleckopriemyselného múzea v Prahe.
Obec Klčovany bola pričlenená k Bolerázu v roku 1960. V roku 1963 sa začala výstavba vodnej nádrže a v roku 1977 spustila prevádzku tehelňa. [4]
V blízkosti obce sa nachádza Letisko Boleráz.
Osobnosti[5]
- Stano Dusík, maliar, grafik a ilustrátor
- Jozef Dusík, grafik, mladší brat Stana Dusíka
- Peter Danišovič, staviteľ, vodohospodár a vysokoškolský učiteľ
- Jozef Vadovič, rímskokatolícky kňaz
- Karol Kahoun, slovenský historik umenia, pamiatkar a univerzitný pedagóg, * 13.9.1930, Boleráz – † 18.5.2019, Bratislava
- Viliam Ostatník - Inštitút bratov kresťanských škôl. Ako profesor angličtiny, matematiky, fyziky a chémie pôsobil v Libanone, Belgicku, Etiópii, Ugande a ďalších krajinách. Žije a pôsobí vo Francúzsku. Narodil sa 21. júna 1922 v Boleráze.
Kultúrny život obce
Tak ako viaceré dediny na Slovensku aj v Boleráze je mnoho kultúrnych spolkov a združení. Najznámejšie zoskupenie je detská ľudová hudba Brezinka pôsobiaca v obci nepretržite or roku 1990. Popri Brezinke funguje aj ľudová hudba Brezina zložená prevažne z rodičov detí pôsobiacich v detskom súbore.
Čierna kronika obce
Boleráz je známy troma celoštátnymi tragickými udalosťami.
- Irena Čubírková, československá sériová vrahyňa, ktorá tu bývala v rokoch 1959 - 1964. Čubírkovú spájajú s Bolerázom, hoci mala český pôvod a do Bolerázu sa presťahovala z Trutnova po vražde svojho manžela k Ambrózovi Ščepkovi v roku 1959. Nebývali priamo v Boleráze, ale na majeri (samote) Políčko. 7. decembra 1964 zavraždila Ščepku sekerou a časť jeho tela spálila v peci na chlieb. Bola odsúdená na trest smrti obesením.
- Vražda farára Jána Čárskeho s rodinou.V roku 1970, niekoľko rokov po prípade Čubírková, Peter Nestorov zavraždil na fare miestneho farára, jeho sestru Máriu, priateľku Ľudmilu a ich dcérku Ivetku. Keďže šlo o občana ruskej národnosti, o prípade sa dlhé roky oficiálne mlčalo.
- Vražda policajta Petra Opálka. V roku 2014 bol zavraždený policajt v službe pred bolerázskym kultúrnym domom. Vrahom bol vodič z Bratislavy[6].
Galéria
- Vodná nádrž Boleráz
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- Boleráz: História obce, Online
- https://www.boleraz.eu/nasa-obec/osobnosti-rodaci/
- http://www.trnavskyhlas.sk/c/13508-tragicka-strelba-v-boleraze-vrahovi-policajta-hrozi-dozivotie.htm