Šaštín-Stráže

Mestom preteká rieka Myjava v dĺžke cca 6 km, ktorej pôvodné koryto rozdeľuje mestské časti Šaštín a Stráže nad Myjavou, do Myjavy sa vlieva potok Lakšár pretekajúci mestskou časťou Šaštín. V 70. rokoch bol tok rieky Myjava regulovaný do terajšej podoby.

Na juhozápadnom okraji Šaštína sa nachádza 5 jazier po ťažbe piesku v Rekreačnom stredisku Gazárka – pozri sekcia Externé odkazy

Južne od baziliky sa nachádzajú 2 rybníky, ktoré slúžili na chov rýb.

• Rímskokatolícka bazilika Sedembolestnej Panny Márie s pavlínskym kláštorom, jednoloďová neskorobaroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanými vežami z rokov 1736-1762. Staviteľom baziliky bol Matej Vépi. Úpravami prešla v 80. rokoch 18. storočia a v rokoch 1864 a 1987.[5] V roku 1964 bola vyhlásená za baziliku minor. V interiéri sa nachádza hodnotná baroková výmaľba od Jeana Josepha Chamanta a Lukáša Krakera. Dnes je kláštor a bazilika po 231 rokoch opäť v správe pavlínov, keď 1.3.2017 po prerušovanej 93 ročnej správe opúšťa baziliku saleziánska rehoľa.[6] Počas pútí, najmä, na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej (15. septembra), mesto a baziliku navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov. Pútnici však prichádzajú počas celého roka, a to nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, najmä susedných krajín. Bazilika je úzko spätá so sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564, ktorej uctievanie povolil v roku 1732 arcibiskup Imrich Esterházi. Ide o neskorogotickú podunajskú prácu neznámeho autora. Je umiestnená na neskorobarokovom oltári a stala sa základom pre tzv. šaštínsky typ piet. Fasáda baziliky je horizontálne členená kordónovými rímsami s výrazným zuborezom, vertikálne pilastrami a polostĺpmi. Priečelie vystupuje vo forme rizalitu lemovaného polstĺpmi a nikami so sochami svätcov. Ukončené je štítom s prelamovanou rímsou s tympanónom. Okná majú profilované šambrány a suprafenestry s trojuholníkovými a segmentovými štítmi s tympanónmi. Veže lemované pilastrami sú ukončené korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovými helmicami s laternami. Východne od kostola je umiestnený pavlínsky kláštor, štvorkrídlová trojpodlažná stavba s vnútorným nádvorím z rokov 1736-1762. Priečeliu kláštora dominuje trojosový rizalit lemovaný pilastrami, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasáda je horizontálne členená kordónovými rímsami. Okná sú dekorované šambránami a trojuholníkovými a segmentovými frontónmi. V parteri sú dochované barokové kované mreže.

• 
  Bazilika Sedembolestnej z roku 1924
• 
  Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
• 
• 
  Interiér baziliky
• 
  Výmaľba klenby
• 
  Pavlínsky kláštor

• Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety Uhorskej v časti Stráže nad Myjavou, jednoloďová pôvodne románska stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi z prvej polovice 13. storočia. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Márie Magdalény. Patrí do skupiny tehlových románskych stavieb. Kostol si do 17. storočia zachoval románsku podobu, bol doplnený iba o oporné piliere. Výraznou barokovou úpravou prešiel v období 1632-1713, keď bola vybudovaná veža, sakristia a presbytérium bolo nanovo zaklenuté. Ďalšia úprava sa uskutočnila v roku 1756, keď došlo k vybudovaniu nového organového chóru, vznikla klenba lode a boli vybudované dve nové okná v lodi. Po zrušení rádu Pavlínov Jozefom II. v roku 1786 sa farským kostolom stala Bazilika Sedembolestnej Panny Márie a zo starého kostola sa stala sýpka. Tento stav trval až do roku 1823, kedy bola kostolu navrátená pôvodná funkcia. Postupná pamiatková obnova kostola prebieha od roku 2009. Z románskeho obdobia sa dochovala hrubá stavba kostola. V interiéri sa nachádza románsky ústupkový víťazný oblúk. Južná stena lode obsahuje románsky ústupkový portál, dve štrbinové okná a zvyšky slepých arkád.[7] Veža kostola je členená lizénovým rámom a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.

• 
  Kostol sv. Alžbety Uhorskej
• 
• 
• 
  Románske arkády a portál
• 

• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Bosca v časti Šaštín, jednoloďová pôvodne stredoveká stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou pravdepodobne z 13. storočia. V roku 1685 prešiel zásadnou barokovou prestavbou, ktorá mu dala súčasnú podobu. Ďalšou úpravou prešiel v roku 1739.[8] Podobne ako kostol sv. Alžbety Uhorskej slúžil po zrušení Pavlínov ako sklad. V interiéri sa nachádza oltár sv. Jána Bosca z prelomu 19. a 20. storočia. Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými lizénovými rámami. Veža je členená lizénovými rámami a kordónovými rímsami. V najvyššej časti má výrazné nárožné skosenia. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.

• 
  Kostol sv. Jána Bosca
• 
• 
• 
• 
  Detail veže

• Synagóga, klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1852. Synagóga bola v povojnovom období necitlivo prestavaná na skladisko. Ženská galéria na iónskych stĺpoch bola odstránená. Dochoval sa výklenok Aron ha-kodeš a zvyšky dreveného kazetového stropu. Fasáde synagógy dominuje stredný rizalit s výrazkou korunnou rímsou a trojuholníkovým štítom.[9] V rizalite je štukový terčík s pôvodným dedikačným nápisom. Rizalit je lemovaný párom kruhových okien s profilovanými šambránami. Synagóga roky chátra a je v dezolátnom stave.

• Kartúnka, dvojpodlažná pôvodne renesančno-baroková stavba na pôdoryse písmena L z prvej polovice 17. storočia. Kaštieľ bol v roku 1736 transformovaný na manufaktúru, ktorú tu založil František Lotrinský. Išlo najväčší textilný manufaktúrny podnik na Slovensku – kartúnku. Textília sa vyrábala z bavlny a polokartúnu, t.j. textílie napoly z bavlny a napoly z ľanu. Manufaktúra zamestnávala okolo 1000 ľudí priamo v Šaštíne a skoro 20000 domáckych pradiarov a česáčov v rôznych obciach Rakúska a Uhorska. Kartúnka zanikla pravdepodobne v rokoch 1848–1849.[10] V 60. rokoch 19. storočia bol objekt adaptovaný na cukrovar.
• Šaštínsky hrad (neskôr zámok) - Dobu vzniku nížinného vodného hradu Sasvár - Šaštín sa nedá určiť úplne presne. V rokoch 1218-1248 je doložený archidiakonát v Sasvár (archidaconatus Sasswar), podľa čoho sa logicky predpokladá už existencia hradu. Celkom určite sa jednalo v tej dobe o najdôležitejšie strážny hrad celého Záhoria. Súčasná trojkrídlová dispozícia budovy a tiež časť dochovaného pravouhlého opevnenie s nárožnými bastiónmi nasvedčuje tomu, že súčasný zámok pochádza až z prvej polovice 17. storočia . Fortifikácia so svojou koncepciou a prevedením z tehál sa blíži opevneniu Holíčskeho zámku. Aj keď hlavná budova textilnej kartúnky pri rybníku naproti bazilike Sedembolestnej Panny Márie je mladším objektom, býva niekedy zamieňaný so starým zámkom (predtým hradom), ktorý bol v 20.storočí na tento účel takisto využívaný (závod Trikota, neskôr Slotas). Zámok bol nakrátko vyhlásený kultúrnou pamiatkou, proti čomu sa však okamžite odvolal súkromný majiteľ.[11]
• Lovecký zámoček Belveder bol situovaný v prostredí viníc v mestskej časti Stráže. Opatrovateľ viníc tu mal aj vlastný dom, ktorému sa hovorilo "Kellermajster". Ani spomínaný objekt sa nezachoval, nakoľko bol v roku 1921 zbúraný. O kaštieli sa hovorilo, že mal podzemné spojenie so Šaštínskym zámkom. Avšak vchod do podzemia nebol nájdený. Pivnice, ktoré boli zachované ešte v roku 1918, boli taktiež zbúrané. Pripomienkou kaštieľa zostala iba 60 metrov hlboká studňa.[12]

• Trojičný stĺp, klasicistická socha z roku 1820.[13] Nachádza sa v areáli Pavlínskeho kláštora. Na podstavci stĺpa je dedikačný nápis s chronostikonom.

• Socha Piety, ľudovo-baroková prícestná socha v časti Stráže nad Myjavou z roku 1827.[14]

• 
  Trojičný stĺp
• 
• 
  Dedikačný nápis na stĺpe

V katastri mesta bol v rokoch 1975 - 1979 odvŕtaný najhlbší vrt na Slovensku. Jedná sa o vrt Šaštín-12, ktorý dosiahol celkovú hĺbku 6505 m.[15][16]

• Ján Dopjera (* 1893 - † 1988), vynálezca a podnikateľ
• Pavel Beckovský (* 1922 - † 1995), letec
• Helena Slavíková-Rabarová (* 1943), dramaturgička
• Jana Kocianová (* 1946 - † 2018), speváčka, čestná občianka mesta
• Štefan Ovečka (* 1948), kronikár, čestný občan mesta

• František Sersen (* 1894 – † 1982) – rímskokatolícky kňaz, salezián, zrekonštruoval Šaštínskú bazilika a kostol Jána Bosca, spoluzakladateľ súkromného slovenského gymnázia v Taliansku, vysokoškolský pedagóg.[18]
• Gorazd Zvonický (* 1913 – † 1995) – rímskokatolícky kňaz, salezián, básnik katolíckej moderny, pedagóg, prekladateľ, editor edície Lýra.
• Andrej Pauliny (* 1925 – † 2005) –  rímskokatolícky kňaz, salezián, grafik, redaktor, riaditeľ súkromného saleziánskeho Slovenského gymnázia v Ríme, spisovateľ a prekladateľ.
• Dušan Dušek (* 1946) – spisovateľ, čestný občan mesta