Snehový štít

Snehový štít (poľ. Śnieżny Szczyt, nem. Schneespitze, maď. Hócsúcs) je menej výrazný a menej navštevovaný štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier s charakteristickým tvarom plochého zuba. Nachádza sa medzi Vyšným Ľadovým sedlom (Zadným Ľadovým štítom) a Ľadovým sedlom (Baraními rohami), nad Malou Studenou dolinou a Javorovou dolinou.[1]

Snehový štít
vrch
Snehový štít nad Ľadovou dolinkou, vľavo Snehová strážnica.
Štát Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 464,7 m n. m.
Súradnice 49°12′8.5″S 20°11′11.1″V
Najľahší výstup II-III, skôr pre horolezcov.
Prvovýstup Karol Englisch, Johann Hunsdorfer st.
 - dátum 16. júl 1902
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Snehový štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Názov

Pomenovanie pochádza od horolezcov. Tento štít nie je o nič viac zasnežený ako okolité štíty, a tak „krstnému otcovi“ asi išlo o paralelu k susednému Ľadovému štítu.[1]

Topografia

Južnou stenou spadá do Kotliny Piatich spišských plies, severnou do divokej Ľadovej dolinky. Od Zadného Ľadového štítu ho oddeľuje Vyšné Ľadové sedlo pod kolmou stienkou, smerom na severovýchod v hlavnom hrebeni nasleduje Snehová priehyba, Snehová strážnica, Prielom pod Snehovým, Snehový hrb a Ľadové sedlo. Zo Snehovej strážnice vybieha na sever krátky hrebeň troch krásnych Snehových veží.

Upozornenie: Čierna Javorová dolina pod Ľadovým sedlom a Snehovými vežami je prísna rezervácia TANAPu so zákazom vstupu.

Niekoľko výstupov
  • 1907 Z. Klemensiewicz a R. Kordys, od Vyšného Ľadového sedla s obchádzaním hrebeňa, II-III. Ďalej pokračovali hrebeňom do Ľadového sedla, takisto II-III.
  • 1969 Milan Kriššák a Michal Orolin, pravou časťou južnej steny, V.[2]

Ochrana prírody

Snehový štít navštevuje málo horolezcov. Nie je pre nich atraktívny, a tak je to, z hľadiska ochrany prírody, vítané. Úsek hlavného hrebeňa medzi Sedielkom a Ľadovým sedlom je veľkou prírodnou botanickou expozíciou najvyšších polôh Vysokých Tatier. Vo vysokých nadmorských výškach Vysokých Tatier (okolo 2 300 m n. m.) rastie približne 130 druhov cievnatých rastlín. Na tomto úseku sa nachádza 84 druhov, čiže dve tretiny rastlín. Z nich, ktoré sú známe z masívu Ľadových štítov, sa nachádza na malej ploche Snehového štítu 55 druhov. Na severnej strane štítu, okrem prevládajúcich machov a lišajníkov, rastie rožec jednokvetý, iskerník ľadovcový, lomikamene, pakrálik tatranský. Na južnej strane, kde sú priaznivejšie podmienky rastie takmer 15 metrov pod vrcholom všivec praselnatý, všivec Onderov vo výške 2 435 m n. m., trochu nižšie iskerník alpínsky, piesočnica, ľaľujka, gajovka, novosieverzia plazivá (kuklica), svoje miesto tu má klinček ľadovcový, prosperuje tu stokráska Micheliho, chudôbka Žmundova, rozchodník černastý a mnohé iné. Všetky tieto i nemenované rastliny sú prísne chránené.[3]

Galéria

Referencie
  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
  3. PACLOVÁ, Libuša. Snehový štít. Tatry, roč. XLIII, čís. 4, s. 16-17.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.