Ján Tužinský
Ján Tužinský (* 29. marec 1951, Zlaté Moravce) je slovenský prozaik a esejista, autor literatúry pre deti a mládež.
| Ján Tužinský | |||
| slovenský spisovateľ a esejista | |||
| Narodenie | 29. marec 1951 (68 rokov) Zlaté Moravce, Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| |||
Životopis
Vzdelanie získaval v Beladiciach a Zlatých Moravciach, neskôr študoval na prírodovedeckej fakulte, potom na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave teóriu kultúry. Po ukončení štúdia pracoval vo vydavateľstve Tatran, v Slovenskom rozhlase, kde bol v rokoch 1994 – 1997 jeho ústredným riaditeľom. V rokoch 1993 – 2002 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. V súčasnosti pôsobí v Rádiu Devín. Žije v Bratislave.
Tvorba
Vo svojich dielach sa venuje otázkam podceňovaných spoločenských problémov, analyzuje životný štýl súčasnej slovenskej inteligencie, no taktiež sa vracia do obdobia 2. svetovej vojny. Veľa priestoru venuje kritike, no jeho postupy vyznievajú skôr moralizátorsky. Spolupracuje s rozhlasom, pre ktorý napísal viacero pôvodných textov, ako aj dramatizácií diel zo svetovej literatúry.
Ocenenia
- 1995 – Cena Lea Danihelsa (USA)
- 1999 – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Dielo
Próza
- 1983 – Bičovanie koní, zbierka poviedok
- 1987 – Čakanie na šarhu, zbierka poviedok
- 1989 – Kto hodí kameňom, román
- 1992 – Biliard na streche, román
- 1992 – Krypta, kniha poviedok
- 1993 – Motiviáda, eseje
- 1994 – Bastard v daždi, novela
- 1997 – Jeremiášov plač, kniha poviedok
- 1998 – Bledomodrý svet, eseje
- 2001 – Sklené oko
- 2003 – Niečo ako sen, výber
- 2003 – Postmoderna – Smrť literatúry, eseje
- 2005 – Mimikri
Próza pre deti a mládež
- 1985 – Straka nekradne, román