Topoľčianky
Topoľčianky je obec na Slovensku v okrese Zlaté Moravce.
Topoľčianky | |||
obec | |||
Kaštieľ Topoľčianky | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Nitriansky kraj | ||
Okres | Zlaté Moravce | ||
Región | Tekov | ||
Vodný tok | Hostiansky potok | ||
Nadmorská výška | 220 m n. m. | ||
Súradnice | 48°25′22″S 18°24′33″V | ||
Rozloha | 26,33 km² (2 633 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 2 642 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 100,34 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1293 | ||
Starosta | Juraj Mesko[3] (SMER-SD) | ||
PSČ | 951 93 | ||
ŠÚJ | 500828 | ||
EČV | ZM | ||
Tel. predvoľba | +421-37 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
| |||
Wikimedia Commons: Topoľčianky | |||
Webová stránka: topolcianky.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Nachádzajú sa v Tekove, v severnom výbežku Podunajskej nížiny, pod južnými výbežkami pohoria Tribeč. Obcou preteká Hostiansky potok a jej pravostranný prítok Leveš. Zo Zlatých Moraviec vedie do obce cesta II/511, ktorá pokračuje cez Skýcov do Veľkých Uheriec.
Dejiny
Topoľčianky sú písomne doložené v roku 1293, no archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie lokality už v 6.–7. storočí. Na mieste súčasného zámku stála pôvodne strážna pevnosť obohnaná vodnou priekopou[4]. V 14. storočí získal Comes Haslav povolenie na ryžovanie zlata v miestnom potoku, následne nastáva krátke obdobie rozmachu obce, v ktorej pribudol farský kostol a opevnené kaštiele. V 16. storočí vrcholia nezhody miestnych pánov s majiteľmi Hrušovského hradu, ktoré vyvrcholili prepadom Topoľčianok, zmasakrovaním časti obyvateľstva a vypálením kaštieľa za pomoci Turkov.
Ján Topoľčiansky dal vystavať novú pevnosť s nádvorím a dva majery a následne sa v roku 1561 Topoľčianky stali župným mestom. O tri roky neskôr sa spomína aj zriadenie školy. Postupne bola rozšírená tehelňa, pribudli tu kasárne a pozmenený bol aj tok potoka. Po vymretí rodu začiatkom 17. storočia boli majetky v roku 1616 vydražené a novým majiteľom sa stal barón Ladislav Petho-Heteši, ktorého dcéra Anna bola manželkou grófa Pavla Rákociho. Ich syn Ladislav s manželkou Alžbetou prestaval kaštieľ na dôstojné sídlo s nádvorím v podobe, akú poznáme dnes.
Cisár Leopold I. udelil mestečku právo usporadúvať jarmoky, čím sa podnietil rozvoj remeselníctva, ovocinárstva a záhradníctva. V roku 1686 tu vzniklo rehoľné bratstvo karmelitánov a od tohto roku sa datujú aj púte k Panne Márii Karmelskej. V roku 1698 pribúda nemocnica, starobinec a sirotinec. Počas protihabsburských povstaní v kaštieli dočasne býval František II. Rákoci, ktorý však v roku 1708 ušiel pred cisárskym vojskom. Gróf Karol Zichy dal v Topoľčiankach postaviť pivovar i pílu.
V roku 1723 sa sídlo župy presídlilo do Zlatých Moraviec a následne v roku 1851 i okres. K zveľadeniu panstva došlo zásluhou grófa Jozefa Kegleviča de Buzin, ktorý z rodného Chorvátska povolal odborníkov na ovocinárstvo, zeleninárstvo, vinohradníctvo. Po jeho smrti prechádza majetok do správy grófa Jána Nepomuka, ktorý dal postaviť nový kostol, v roku 1805 sochu Jána Nepomuckého, dal prestavať zámok do dnešnej podoby a skultivovať dovtedy zanedbaný park.
Poslednými majiteľmi Topoľčianok sa v roku 1890 stali Habsburgovci, ktorí zveľadili zámok i jeho okolie. Arciknieža Jozef August Habsburský zrušil všetky poľnohospodárske budovy v blízkosti kaštieľa, doplnil kaštieľ drahým nábytkom, rozšíril park a založil viacero jazierok. Výrazný zlom v dejinách mestečka nastal 20. novembra 1895, kedy začala prevádzka na železničnej trati zo Šurian. Vzťah k prírode prejavoval Jozef August rozširovaním lesov, výstavbou poľovníckeho zámku, založením zvernice a jazdiarne.
Od roku 1916 bola v Topoľčiankach úzkorozchodná lesná železnica na zvážanie dreva. V dĺžke 37,4 km dosahovala doliny v okolí, viedla údolím Žitavy a Žitavice, jedna z vetiev viedla až na Žiare. Zrušená bola v roku 1959.[5]
Po prvej svetovej vojne a vzniku ČSR odkúpil miestne majetky štát, čím sa začali moderné dejiny Topoľčianok.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Kelevičovský kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová pôvodne renesančná štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím z obdobia po roku 1598. Stojí na mieste nížinného hradu z 15. storočia. Úpravami prešiel v roku 1616 a 1662. Z pôvodnej renesančnej stavby sa dochovali tri krídla s vnútornými arkádami. Južné krídlo nechal Ján Keglevič zbúrať a postaviť tu novú klasicistickú stavbu v rokoch 1818-1825. Autorom klasicistickej úpravy kaštieľa je staviteľ L. Pichl. Od roku 1890 do roku 1918 kaštieľ patril arcivojvodovi Jozefovi Augustovi Habsburskému. Po vzniku Česko-slovenska sa stal majetkom štátu ako rezidencia prezidenta T. G. Masaryka. V klasicistickom krídle sú umiestnené reprezentačné miestnosti, schodisko, jedáleň, knižnica a tanečný sál.[6] Fasády krídla sú členené dvoma nárožnými rizalitmi a monumentálnym stredným rizalitom s trojosovým portikom ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom a kopulou. Okná na fasáde sú doplnené o rímsové frontóny s konzolami. Kaštieľ sa nachádza v rozsiahlom krajinárskom parku, ktorého súčasťou sú sochy diviaka a jaleňa od Alojza Štróbla.
- Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1776-1784. Stojí na mieste staršej stredovekej savby. Kostol nechal postaviť gróf Keglevič podľa projektu bratislavského staviteľa Melchiora Hefeleho. Úpravami prešiel v roku 1804. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu hlavný neskorobarokový oltár s obrazom sv. Kataríny Alexandrijskej od Huberta Alexandra Mauera. Bočné oltáre Božského srdca a Panny Márie sú taktiež neskorobarokové. Kazateľnica je klasicistická z rokov 1780-1790, klasicistická krstiteľnica pochádza z doby výstavby kostola. Súčasťou interiéru je aj súbor epitafov, najstarší epitaf Jána Topoľčianskeho pochádza z roku 1598. Pod kostolom je umiestnená krypta Keglevičovcov.[7] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu lemovaného kvádrovaním. Je lemovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou.
- Poľovnícky zámok, dvojpodlažná dvojtraktová historizujúca stavba s prvkami secesie na pôdoryse štvorca z roku 1910.[8] Fasáde kaštieľa dominuje stredný rizalit a nárožná veža. Sú dekorované jemnou secesnou štukatúrou, lizénovými rámami a frontónmi. Strecha je čiastočne dekorovaná farebnou škridľou.
- Jazdiareň a koniareň, obdĺžniková trojtraktová jednopodlažná historizujúca stavba z roku 1910. Úpravami prešla v rokoch 1921 a 2001.[9] Priečeliu dominuje stredný oblúkový objekt so segmentovo ukončenými oknami a kvádrovanými lizénami. Po jeho stranách sa nachádza pár veží.
- Kaštieľ na historickej fotografii
- Renesančné nádvorie
- Poľovnícky zámok
- Jazdiareň a koniareň
- Socha jeleňa
Osobnosti obce
Rodáci
- František Haspra (* 1900 - † 1989), rímskokatolícky kňaz, kapitulný vikár
- Pavol Haspra (* 1929 - † 2004), divadelný a televízny režisér
- Robo Kazík (* 1947), spevák
- Ján Kukliš (* 1913 - † 2003), počas SNP veliteľ pancierového vlaku Masaryk
Pôsobili tu
- Ivan Kolenič (* 1965), spisovateľ
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- http://www.topolcianky.sk/?page_id=18
- SLIACKY, Daniel. Lesná železnica Topoľčianky [online]. vlaky.net, 2016-01-22, [cit. 2016-02-11]. Dostupné online.
- Topoľčianky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- Topoľčianky - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.