Vráble

Mesto sa nachádza v severovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, v časti Žitavská pahorkatina na strednom Požitaví, 20 km juhovýchodne od Nitry. Zo severu na juh preteká rieka Žitava, ktorá tu priberá Širočinu, Hosťovský a Telinský potok. Centrom mesta prechádza cesta Nitra – Levice, ktorú križuje cesta II/511 zo Zlatých Moraviec na Dvory nad Žitavou. Západným okrajom mesta vedie železničná trať Nové Zámky – Zlaté Moravce.

Územie mesta bolo osídlené už v neolite (6000 – 2000 pred Kr.). Archeologicky je doložené opevnené sídlisko hatvanskej a maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, kostrové hroby zo strednej doby bronzovej, sídlisko halštatské a laténske, germánska osada z 2. – 4. storočia, slovanské sídlisko z 9. storočia. Neďaleko mesta sa v lokalite Fidvár nachádza ďalšie archeologické nálezisko opevneného mesta, datovaného do rokov 2100 až 1800 pred Kr., zaradených do staršej bronzovej doby. Viac ako 160 radiálne usporiadaných obydlí poskytovalo prístrešie až pre 1000 obyvateľov, čo bolo na tú dobu veľké sídlo.[4]

Vráble sú prvýkrát písomne doložené v roku 1265 ako Verebel. Od roku 1294 boli Vráble trhovým miestom. V erbe mali svätého Vojtecha. V 13. storočí obec patrila ostrihomskému arcibiskupstvu, kostol a fara sú doložené v roku 1359. Od polovice 16. storočia sa vyvíjali ako zemepánske mestečko a bola tu zriadená poštová stanica. V čase protitureckých bojov boli Vráble dôležitým oporným bodom. Prvým náporom Turkov bolo mestečko vystavené už v roku 1530. Až v roku 1624 sa rozhodlo, že tu bude postavená pevnosť na obranu mesta a okolia známa aj ako Zemný hrad. Jej obrancovia mestečko pred Turkami v roku 1626 uchránili, ale v roku 1653 Turci obranu prekonali a mesto vyplienili.

V 17. storočí v meste pôsobili cechy čižmárov, mlynárov, mäsiarov a kožušníkov, v 18. – 19. storočí tu sídlil soľný úrad so skladom. Poľnohospodársky charakter mesta pretrval až do konca 19. storočia. Stoličný dom bol vybudovaný v roku 1821, súvislá zástavba meštianskych domov na Hlavnej ulici v centre mesta vznikla až koncom 19. storočia. Vznikli tak nové priestory na obchodnú a podnikateľskú činnosť, v rovnakom období bola vybudovaná octáreň, Ľudová a Agrárna banka, meštianska škola, či budova okresného úradu. Rímskokatolícky kostol Preblahoslavenej Panny Márie bol postavený v rokoch 1898 až 1901, staršia klasicistická kaplnka sv. Urbana vo vinohradoch pochádza z roku 1813 a kaplnka rodiny Néčei je z roku 1910.

V roku 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska sa mesto stalo súčasťou Česko-Slovenska. Výsledkom Prvej Viedenskej arbitráži bolo, že Vráble sa stali súčasťou Maďarska v rokoch 1938 – 1945. Vinárska tradícia oblasti bola posilnená v roku 1946, kedy tu vznikol výkup hrozna a boli budované rozsiahle pivnice. Od roku 1971 tu Vinárske závody Bratislava vyrábali mnohé obľúbené vína.

Do roku 1960 boli Vráble okresným mestom, 1. januára 1975 boli k mestu pričlenené obce Dyčka a Horný Ohaj. V 70. rokoch boli vybudované sídliská Kaška, Lúky a Žitava. Po roku 1989 tu vzniklo niekoľko podnikov so zahraničnou účasťou, poskytujúce zamestnanie miestnym obyvateľom.

1. Andouillé, Francúzsko
2. Csurgó, Maďarsko
3. Nova Varoš, Srbsko

• Vrábeľský jarmok (jún)
• SolarFest na Mašekovom mlyne (august)
• Slávnosti vinobrania (september)

• Ján Boronkay (* 29. augusta 1782 Veľké Sľažany – † 7. júna 1844 Bratislava) – od roku 1820 palatín Vrábeľskej stolice predialistov
• Edita Brestenská (* 18. november 1920, Vráble – † 2. máj 2014, Bratislava) – paleontologička a vedecká pracovníčka
• Ľudovít Didi (* 16. január 1931, Púchov – † 15. september 2013, Vráble) – prvý rómsky spisovateľ románov v slovenskej literatúre
• Alexander Dilles (* 14. marca 1835 Vráble – 28. júla 1907 Žabokreky nad Nitrou) – zakladateľ Stoličného múzea v Zl. Moravciach, archeológ
• Žigmund Esterházi (30. december 1626 Šoproň – † 1692 Szombathely) – vrábeľský hradný kapitán
• Jozef Ghici – od roku 1540 palatín Vrábeľskej stolice predialistov
• Imrich Godin (* 17. júl 1907, Vráble – † 13. apríl 1979, Bratislava) – operný spevák a pedagóg
• Mikuláš Nadaný – vrábeľský hradný kapitán
• Jozef Néčei (Jozef Nécsey, * 27. august 1842 Oslany – † 17. január 1929 Vráble) – vrábeľský kráľovský poštmajster
• Štefan Nécsey (= Néčei) (* 12. február 1870, Vráble – † 26. marec 1902, Mníchov) – amatérsky entomológ – lepidopterológ, maliar a ilustrátor zvierat
• Ignác Ocskay (* 1. decembra 1786 Dubovany – † 17. september 1881 Nitra) – posledný palatín Vrábeľskej stolice predialistov
• František Richard Osvald (* 3. október 1845, Hodruša-Hámre – † 14. apríl 1926, Trnava) – národný buditeľ, kaplán vo Vrábľoch
• Viktor Porubec (* 2. novembr 1876 Kozárovce – † Vráble) – vrábeľský kronikár
• František Sigrai (* 4. septembra 1648 Stupava – † 7. februára 1727 Bratislava) – vrábeľský hradný kapitán
• Alojz Schronk (* 8. august 1883, Plavecký Mikuláš – † 21. marec 1966, Nitra) – zakladateľ vrábeľskej dychovky
• Janko Štúr (* 21. september 1827, Uhrovec – † 23. september 1905, Malé Bierovce) – stoličný úradník
• Ján Tolvay (* 1699 – † 1776)– od roku 1750 palatín Vrábeľskej stolice predialistov
• Ján Trubíni (* 8. september 1863, Vráble – † 4. jún 1919, Moča) – katolícky kňaz
• Mikuláš Vass – podžupan Vrábeľskej stolice predialistov
• Vladimír Velecký (* 21. august 1890, Hrušky – † 8. november 1951, Bratislava) – vrábeľský richtár, zavraždený komunistami
• Michal de Verebel – od roku 1566 podžupan Vrábeľskej stolice predialistov
• Viliam Záborský (* 9. október 1920, Vráble – † 5. február 1982, Praha) – herec a recitátor
• Ondrej Zádori (* okolo roku 1570) – vrábeľský hradný kapitán

• Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vrábľoch

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vráble

• Stránka mesta