Obyce

Za obcou Obyce smerom do Jedľových Kostolian bola v minulosti papiereň, o ktorej prvá písomná správa je z roku 1758. Vznikla na majetku ostrihomskej kapituly, ktorá ju prenajímala papierenským majstrom. V 18. storočí mala papiereň tri vodné kolesá a začiatkom 19. storočia dve čerpacie kade. Výroba v papierni bola stabilná a roku 1819 sa tu vyrobilo 3000 rysov, pričom v tom období zamestnávala približne 36 robotníkov[9]. Papiereň vyrábala baliaci, pijavý, písací a tlačový papier, ktorý sa vozil do Bratislavy, Trnavy, Komárna, Győru a Debrecínu. V roku 1821 dostal vtedajší majiteľ Ignác Saidl ml. povolenie, aby si mohol otvoriť sklad vo Viedni.

Presný rok zániku papierne nepoznáme, no podľa zachovalých údajov z roku 1858 ešte existuje. Na zachovanom hárku priesvitného papiera z roku 1827 je na ľavej polovici zobrazený jeleň a na pravej nápis OBITZ. O existencii papierne dnes svedčí už len názov časti chotára, ktorý obyvatelia nazývajú "Papierňa".

Asi 3 km severozápadne od obce sa nachádza baňa na uhlie, ktorej prvé písomné správy sú z roku 1768. V nasledujúcich desaťročiach sa banský erár niekoľkokrát pokúsil o ťažbu a zúžitkovanie tohto ložiska, ktoré ale neviedli k systematickému exploatovaniu uhlia. S ťažbou sa začalo až v polovici 19. storočia, kedy kutacie právo získali viedenskí bratia Kresovci. V 60. rokoch 19. storočia prechádza baňa do majetku firmy Gerson a Sippmann, ale firma skrachovala a prešla do držby firmy Cukrovar v Šuranoch. V rokoch 1859 – 1949 sa na ťažbe vystriedalo až 16 majiteľov medzi ktorými boli napr. arciknieža Jozef Habsburg, Albert Fónó z Budapešti alebo rodina Kachelmann atď. Posledným majiteľom bane sa stal závod Handlovské uhoľné bane, ktoré v roku 1949 prerušili práce, zasypali šachty a baníci z okolitých dedín prešli do iných baní alebo povolaní. Toto rozhodnutie však nebolo prijaté s nadšením a protesty sa doručili aj k predsedníctvu vlády do Prahy. Ani to však nezmenilo nič na fakte, že lokalita sa stala nerentabilná v ťažbe uhlia.[10]

V časti chotára Kopanice sa kedysi nachádzala aj skláreň, ktorej najstaršia zmienka pochádza z roku 1805.[11] Podľa ústneho podania mal byť majiteľom starý mládenec nazývaný Hutník. Po jeho smrti roku 1885 mala skláreň zaniknúť a jeho majetky získala ostrihomská kapitula. V archívnych prameňoch z roku 1817 máme doložený súpis pozemkov sklárne a z rokov 1817, 1819 a 1843 sa zachovali spory obyvateľov obce Obyce, ktorí pracovali v sklárni, s hronsko-beňadickým panstvom ale aj ostrihomskou kapitulou.

V obci Obyce je doložená aj existencia spolkov. V roku 1902 bol založený Jánom Lukáčikom, vtedajším správcom školy, úverový a v roku 1907 potravný spolok. Úverový spolok mal 61 členov, slúžil nielen pre Obyce ale aj pre okolité obce a chránil občanov pred vtedajšou úžerou a exekúciami. Na činnosť úverového spolku nadviazal aj potravný spolok (potravné družstvo) – obchod s potravinami a zmiešaným tovarom, ktorý predstavoval konkurenciu pre vtedajších obchodníkov v obci. Z úspešnej činnosti spolkov sa postavila v roku 1933 dnešná dominanta obce Obyce – kultúrny dom. Činnosť potravného družstva skončila až v roku 1950 a v roku 1961 úverový spolok prevzala Slovenská sporiteľňa.[12]

• 1902 – vznikla Dychová hudba, založený úverový spolok
• 1907 – založený potravný spolok (potravné družstvo)
• 1933 – postavený Kultúrny dom, v rokoch 2006 – 2007 sa uskutočnila komplexná rekonštrukcia z finančných prostriedkov Európskej únie. V súčasnosti sa v ňom nachádza stála expozícia hornín a minerálov, národopis horného Požitavia a sála, ktorá slúži na rôzne podujatia,
• 1942 – elektrifikácia obce
• 1949 – zavedený miestny rozhlas
• 1955 – zriadenie kina (v roku 1990 bolo zatvorené pre nerentabilnosť)
• 1957 – zriadený Poštový úrad
• 1959 – vybudované pouličné verejné osvetlenie
• 1960 – otvorené zdravotné stredisko

• Slovenská 99,3 %
• Česká 0,38 %
• Poľská 0,06 %

• Rímskokatolícke 95,65 %
• Evanjelické 0,32 %
• Gréckokatolícke 0,06 %
• Ostatné 0,06 %
• Bez vyznania 1,73 %
• Nezistené 1,73 %

• 1828- 589 obyvateľov
• 1869- 832
• 1880- 844
• 1890- 779
• 1900- 851
• 1910- 1001
• 1921- 1031
• 1930- 1047
• 1940- 1254
• 1948- 1302
• 1961- 1632
• 1970- 1708[16]
• 2011- 1503

• Rímskokatolícky kostol Krista Kráľa, jednoloďová modernistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1941-1942. Základný kameň bol posvätený v júli 1941 prelátom Tomášom Cabanom a vybudovaný bol nákladom približne 1 milión korún, na ktorý prispeli nielen obyckí veriaci, ale aj veriaci z blízkeho okolia. Staviteľom kostola bol Juraj Bocian zo Zlatých Moraviec. K vysväteniu kostola došlo 25. októbra 1942 biskupom Michalom Buzalkom. Prvým správcom farnosti sa stal až v roku 1969 Benedikt Mravík, pretože obec bola filiálkou farnosti v Opatovciach nad Žitavou (dnes Žitavany). Interiér kostola je zaklenutý valenou klenbou.[17] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s bosovanými osteniami. Priečelie je lemované bosovanými lizénami. Veža má nárožné kvádrovanie, ukončená je ihlancovou helmicou. Pri vstupe do kostola sa nachádzajú dve voľné barokové sochy sv. Jána Evanjelistu a neznámeho svätca s knihou z druhej polovice 18. storočia.[18]

• Kaplnka sv. Anny, baroková stavba z roku 1750. Nachádza sa na miestnom cintoríne.

Od roku 2002 sa konajú v areáli Žliabok Podinovecké slávnosti venované regionálnemu folklóru a dychovej hudbe.

• Futbalový klub FC Obyce

• Stolnotenisové mužstvo

• Jozef Baťo (* 1922 – † 1998), misionár, rímskokatolícky kňaz, prenasledovaný komunistickým režimom.[19]
• Jozef Šabo (* 1926 – † 2010), misionár, rímskokatolícky kňaz, rehoľník-verbista, prenasledovaný komunistickým režimom.[20]
• Gabi Neumann (* 1937), izraelský sochár a grafik, v roku 1944 bol aj s rodinou deportovaný do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, prežil a stal sa známym vďaka fotografii zachytávajúcej jeho a ďalšie preživšie deti z tábora krátko po oslobodení.[21]
• Anna Ghannamová (* 1969), novinárka, pracovala v rôznych periodikách a televíziach. Je prezidentkou občianskeho združenia Šanca pre nechcených a členkou združenia Urobme to!. Pracuje aj ako riaditeľka CSS Náruč záchrany Senior & Junior.[22]
• Štefan Zemanovič (* 1947 - † 2003), sochár. Vytvoril sochu sv. Anny s P. Máriou, ktorá sa nachádza v miestnom kostole. Urobil kríž s Kristom, ktorý sa používa počas Veľkonočných sviatkov v Božom hrobe, v roku 1996 zrenovoval všetky sochy v kostole Krista Kráľa, v roku 2000 urobil súsošie Svätých Cyrila a Metoda, spolupracoval pri vytvorení kaplonky, v ktorej je súsošie umiestnené. V roku 2002, pri storočnici založenia miestnej dychovky bol autorom emblému.