Róbert Gragger
Róbert Gragger (* 7. november 1887, Zlaté Moravce – † 10. november 1926, Berlín, Nemecko) bol maďarský literárny historik, univerzitný pedagóg a filológ. Väčšinu svojej vedeckej práce vytvoril v Berlíne. Je popredným predstaviteľom maďarskej literárnej histórie a maďarskej kultúrnej diplomacie
| Róbert Gragger | |||
| maďarský literárny historik | |||
| Narodenie | 7. november 1887 Zlaté Moravce, Rakúsko-Uhorsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 10. november 1926 (39 rokov) Berlín, Nemecko | ||
| Alma mater | Humboldt-Universität zu Berlin | ||
| |||
Životopis
Študoval na univerzite v Budapešti, v Paríži (Sorbonna) a na Friedrich-Wilhelms-Universität v Berlíne s Erichom Schmidtom a Gustavom Roethem. Štúdium ukončil v roku 1909. Potom pôsobil ako učiteľ na strednej škole a neskôr na univerzite pre pedagógov. S podporov etnológa Johannesa Bolteho, ktorý ho zahrnul do výskumu zdrojov rozprávok bratov Grimmovcov, literárneho historika Maxa Roedigera a Ulricha von Wilamowitz-Moellendorffa (rektora) bol napriek vojnovým obmedzeniam ako výnimočný expert maďarsko-nemeckých vzťahov v oblasti jazyka a literatúry vymenovaný za pridruženého profesora maďarského jazyka a literárnej histórie na Friedrich-Wilhelms-Universität 1. októbra 1916. Zároveň bol vymenovaný za prvého riaditeľa Maďarského inštitútu v Berlíne. Tento pôvodne seminár s 84 študentmi je dnes najdlhšie fungujúcim maďarským inštitútom v zahraničí bez prerušenia. Zároveň pri seminári založil knižnicu, ktorá na začiatku obsahovala 10 000 zväzkov kníh. Do jeho smrti v roku 1926 tento počet narástol na 25 000 zväzkov. V roku 1921 bol vymenovaný za riadneho profesora. O rok neskôr v rámci inštitútu zriadil Ugro-Fínske oddelenie.
Vďaka svojim skúsenostiam bol v roku 1922 Georgom Leidingerom, vedúcim oddelenia rukopisov Bavorskej štátnej univerzity, poverený preskúmaním cudzieho textu z Latinského kódexu z 13. storočia, ktorý bol turkológom Franzom Babingerom identifikovaný ako písaný v maďarčine. Po jeho preskúmaní zistil, že ide o jeden z prvých maďarských rukopisov vôbec, takzvaný Staromaďarský nárek Panny Márie.
Graggerova hlavná oblasť výskumu bola komparatívna literatúra. Taktiež skúmal vplyvy Moliéra v Maďarsku a venoval sa spisovateľom Theodorovi Stormovi, Theodorovi Fontanemu a Nikolausovi Lenauovi.
V roku 1925 bol vymenovaný za čestného profesora na univerzite v Pécsi. Po veľkom úsilí, keď sa mu podarilo v októbri 1926 zabezpečiť kúpu bývalého Herz-Palais ako nového sídla pre Collegium Hungaricum, nečakane zomrel 10. novembra 1926. Je pochovaný na cintoríne v Dahleme. Jeho vedecké pozostalosti zostali na Univerzite v Berlíne.
Práca (výber)
- Z jednej dolnorýnskej lekárne z 15.storočia. S poznámkami Johannesa Bolteho a Oskara Ebermanna. Časopis asociácie pre národopis 26, 1916, str. 194 – 201.
- Prusko, Weimar a Maďarská kráľovská koruna. S faksimilom listu od Goetheho.. Walter de Gruyter & Co., Berlín 1923.
- Nemecké rukopisy v maďarských knižniciach'. (Maďarská knižnica 2), Asociácia vedeckých vydavateľov Berlín a Lipsko 1921.
Cena Róberta Graggera
Od roku 2006 udeľuje Spoločnosť maďarských germanistov cenu Róberta Graggera za výnimočný výskum v oblasti germanistiky.[1]
Referencie
Externé odkazy
- Györgyi Brand: Zur Dokumentation der Errichtung des ungarischen Lehrstuhls an der Universität Berlin (Auszug aus der unveröffentlichten Dissertation „A hungarológia intézményrendszerének létrehozása. Gragger Róbert a berlini egyetemen“)
- Róbert-Gragger-Institut
- Berliner Gragger-Archiv der Humboldt-Universität zu Berlin
- Kulturportal West-Ost