Richtár
Richtár (z nem. Richter – sudca; lat. iudex; čiastočné synonymá: šoltýs, fojt, advokát, villicus, vesník, pereg) bol na území dnešného Slovensku do roku 1750 hlavný predstaviteľ samosprávy miest a do roku 1918 dedín. V 15. a 16. storočí bola zrejme do funkcie kráľovských richtárov dosadzovaná nižšia šľachta.
Richtár bol pôvodne úradník vyberajúci pre svojho pána dlhované čiastky v obci, ktorý bol poverený aj súdnictvom. Neskôr sa stal aj predstaviteľom správy obce/mesta. V roku 1850 na dedinách stratil súdnu právomoc, v mestách mu naopak ostala len súdna funkcia (nem. Richter – slov. sudca) a správnu právomoc dostal mešťanosta (nem. Bürgermeister).
Iné staršie názvy
- Villicus bol do konca 13. storočia (alternatívny?) názov všetkých richtárov, neskôr iba richtárov na dedine.
- Vesník bol dedinský richtár; s pojmom richtár splynul v 16. storočí
- Šoltýs, (mestský) fojt, advokát boli názvy richtárov miest a obcí s nemeckým právom. Boli to dediční richtári, ktorí boli spravidla zakladateľmi nových obcí (lokátormi) a za vykonávanie úradu zodpovedali zemepánovi. Fojt bol aj názov dedinského richtára v poľskom a ukrajinskom prostredí.
- Pereg – richtár vo vinohradníckej obci; bol volený
Dedinskí (nedediční) richtári
Dedinskí richtári boli volení obecnou pospolitosťou (v novoveku volili z troch kandidátov navrhnutých zemepánom). Zodpovedali sa však zemepánovi. Na starosti mali správu obce, súdnictvo obce, správu odvodov poddanských dávok, desiatku a deviatku, ako aj štátnych daní.
Mestskí (nedediční) richtári
V mestách stál spočiatku na čele mestskej rady zloženej z 6 – 12 (aj viac) prísažných (iurati, scabini, boženíci), od 14. storočia na čele širšej rady alebo volenej (často vyše 100-člennej) obce (electa civitas). V kráľovských mestách sa richtár volil spravidla na obdobie jedného roka. Vo funkcii ho potvrdzoval panovník.
Pozri aj
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rychtář na českej Wikipédii.