Malé Vozokany

Najstaršie stopy osídlenia sú z obdobia mladšej doby kamennej. Z lokality diely pochádzajú viaceré nálezy, ktoré sa zachovali v súkromnej zbierke rodiny Botkovcov. K najvýznamnejším patrí nález hlinenej sošky ľudskej postavy, ktorá oboma rukami drží pred sebou nádobu. Je unikátom nielen na Slovensku, ale aj v celéj stredoeurópskej oblasti. Ide o zobrazenie ženy – Venuše, predstaviteľky matriarchárnych kultov.

Prvá písomná zmienka je z čias panovania Ondreja II. z roku 1209, kde je uvedený názov obce Wezeken. Obec patrila niekoľkým zemepánom. Poslednými rodinami boli Bacskádyovci a Botkovci. V roku 1904 bola na miestnom cintoríne postavená neogotická hrobka rodiny Botkovej. V rodinnej hrobke je pochovaných šesť členov rodiny. Posledným bol v roku 1993 Teodor von Botka de Széplak et Szánto. Tento venoval obci 105 portrétov prevažne obyvateľov obce, alebo zamestnancov na panstve zo začiatku 20. storočia, ktoré sám maľoval.

V roku 1652 v dňoch 26. – 27. augusta bola na veľkovozokanskom poli bitka medzi Turkami vedenými ostrihomským begom Kara Mustafom a vojskom vedeným Adamom Forgáčom, ktorému prišli na pomoc štyria Eszterházyovci - Ladislav, František, Tomáš a Gašpar. Forgáčovské vojsko pozostávalo z 1 000 jazdcov a 300 pešiakov, ktorí boli naverbovaní z okolia. Mustafa mal 4 000 vojakov. Bitku rozhodli obyvatelia Vozokán a okolitých obcí, ktorí sekerami, cepami a vidlami napadli Turkov. V boji z tureckej strany padlo 17 popredných veliteľov a vyše 800 Turkov.Z kresťanov okrem štyroch Eszterházyovcov, padlo 48 bojovníkov. V roku 1734 dal Imrich Eszterházy, ostrihomský veľprepošt, na mieste bojiska s Turkami, kde zahynuli Eszterházyovci, vystaviť obelisk.

Obecný symbol sa zachoval na pečatidle z roku 1820. Znázorňuje ho červený štít, v ktorom je presne podľa pečatidla umiestnená strieborná, alebo biela útka, lemeš a čerieslo.

• Oficiálna stránka obce