Zambia

Britský protektorát Severná Rodézia, ktorý bol v roku 1953 – 1963 časťou Stredoafrickej federácie, získal v roku 1964 nezávislosť v rámci Britského spoločenstva ako republika Zambia. Nový štát sa snažil najprv získať hospodársku nezávislosť od Južnej Rodézie (Zimbabwe), ktorá bola spočiatku kolóniou a roku 1965 jednostranne vyhlásila samostatnosť. V Zambii začala afrikanizácia, v rokoch 1968 – 1970 boli čiastočne zoštátnené zahraničné podniky. Zambia podporuje černošské africké národne oslobodzovacie hnutie v Zimbabwe a v celej južnej Afrike. V zahraničnej politike sa hlási k politike neúčasti v blokoch. Od 8. storočia rozšírili svoje obchodné kontakty na južné prístavy Arabi. Medzi 11. a 15. storočím vzniklo na pobreží asi 37 nových miest, z ktorých viedli cesty do vnútrozemia, k náleziskám zlata a medi. Keď od roku 1500 začali prichádzať na zambijské územie Portugalci a prevzali výnosný obchod zo zlatom, pomery sa zmenili. Zanikol obchod zo slonovinou na sever od Zambezi a Ríša Marawi (Malawi) sa dostala do krízy. Okolo roku 1500 začali kmene Zimba od Zambezi napádať Marawi a portugalské osady. Až v 17. storočí vznikol v západnej Zambii štát Barotská ríša. Kmene na severovýchode sa však nespojili do väčších celkov. Arabský lovci otrokov odvliekli zo severovýchodných území naraz celé dediny, čo trvalo až do zrušenia otroctva na konci 19. storočia.

Keď začiatkom 19. storočia začali Zuluovia budovať svoju ríšu v južnej Afrike, odišlo mnoho bantuských kmeňov na sever. Roku 1840 si Barotskú ríšu podmanili Kololovia. Cudzej nadvlády sa obyvateľstvo zbavilo až v roku 1865.

Zem Barotsov preskúmal v roku 1851 až 1855 britský cestovateľ David Livingstone, v roku 1866 – 1871 precestoval severovýchod Zambie. Francúzsky protestantský misionár François Coil Lard tu založil v roku 1884 osadu. Roku 1887 odporučil kráľovi Levanikovi požiadať o britský protektorát. Súčasne agenti Britskej juhoafrickej spoločnosti pod vedením Cecila Rhodesa uzavreli zmluvy s jednotlivými náčelníkmi kmeňov. Nejednali menom britskej koruny, ako tvrdili, ale vláda im nechala voľnú ruku. V roku 1891 sa stala Barotská ríša britským protektorátom. Roku 1901 vytvorila Britská juhoafrická spoločnosť protektorát Severovýchodná Rodézia, ktorý sa roku 1911 spojil s Barotskou ríšou do Severnej Rodézie. Nový hospodársky rozmach začal po otvorení medených baní v roku 1925.

Z iniciatívy Spojeného kráľovstva sa v roku 1953 spojila Severná a Južná Rodézia s Malawi a vytvorili Federáciu Rodézie a Ňaska. V roku 1961 vypracovala londýnska ústavná konferencia ústavu, ktorá nadobudla platnosť v roku 1962. V tom istom roku zvolili prvú černošskú vládu. Roku 1963 vystúpila z federácie Severná Rodézia a za niekoľko mesiacov sa federácia rozpadla. V nových voľbách roku 1964 zvíťazil Kenneth Kaunda, ktorého Jednotná strana národnej nezávislosti už od roku 1960 žiadala samostatnosť. Severná Rodézia sa stala samostatnou ako republika Zambia. Kaunda, ktorý zvíťazil aj v prvých všeobecných voľbách roku 1968, zaviedol roku 1972 režim jednej politickej strany, aby z politického života vylúčil Pokrokovú stranu, založenú v roku 1971. Roku 1973 uzavrela Rodézia (Zimbabwe) hranice, aby zabránila prílivu bojovníkov za slobodu z Juhoafrickej republiky. V dôsledku hospodárskej krízy sa Zambia roku 1982 opäť začala zbližovať s Južnou Afrikou. Kaundova zahraničná politika sa vyznačovala úsilím o rovnovážne vzťahy medzi východom a západom. Koncom roku 1990 vstúpil do platnosti zákon o pluralite politických strán a roku 1991 sa po 23 rokoch vlády K. Kaunda uskutočnili prvé slobodné voľby prezidenta a parlamentné voľby. Zvíťazilo opozičné Hnutie za pluralitnú demokraciu a jeho vodca F. Chiluba bol zvolený za prezidenta.

Mapa Zambie

Hlavným mestom Zambie je Lusaka. Medzi významné mestá ďalej patria Kitwe, Kabwe alebo Livingstone. Zambia susedí s Demokratickou republikou Kongo, Angolou, Malawi, Zimbabwe, Mozambikom, Tanzániou a Namíbiou.

Väčšina územia štátu je tvorená ľahko zvlnenou náhornou plošinou vo výške okolo 900 – 1 500 metrov nad morom, ktorá je na východe prelomená riftovým údolím rieky Luangwa. Najnižšie miesto krajiny leží na rieke Zambezi na hraniciach s Mozambikom (329 m n. m.), najvyššie miesto je v pohorí Manfinga Hills (2 301 m n. m.). Na území Zambie sú rozsiahle močiare – na severe (v okolí jazier Mweru a Bangweulu) a na západe (v okolí rieky Zambezi). Do územia Zambie zasahuje tiež niekoľko veľkých jazier, napríklad časť jazera Tanganika, alebo časť jazera Mweru. Z vodopádov stoja za zmienku vodopády Ngonye či známe Viktóriine vodopády. Rastlinný pokriv tvoria savany a riedke lesy.

Podnebie je tropické, striedajú sa tri hlavné ročné obdobia (obdobie dažďov od novembra do marca, chladné suché obdobie od mája do augusta a horúce suché obdobie v septembri a októbri). Priemerná teplota sa pohybuje od 16 °C v júli do 24 °C v októbri (obidva údaje merané v Lusake). Priemerné ročné zrážky sa pohybujú od 700 mm na juhu do 1 300 mm na severe; najmenej zrážok, okolo 400 mm, spadne na juhozápade pri hraniciach s Botswanou. Medzi typické zvieratá Zambie patrí slon africký, prasa bradavičnaté, lev, žirafa, hyena škvrnitá. Z voľne žijúcich rastlín tu rastú napríklad baobaby alebo opuncie. Nachádzajú sa tu svetovo významné ložiská medi, zinku, kobaltu a olova.

Heslo na štátnom znaku „One Zambia – One Nation“ čiže „Jedna Zambia – jeden národ“ má spojiť multikultúrnu zambijskú spoločnosť, pretože sa tu hovorí cez 70 jazykmi. Zambia má 9 582 418 obyvateľov. Najvýznamnejšími domorodými jazykmi sú bemba (2 milióny hovoriacich), nyanja (1 mil.), tonga (1 mil.). Úradným jazykom je však angličtina. Miešaním domorodých jazykov s angličtinou vznikajú nové jazyky, napríklad banícky jazyk Copperbeltu. Gramotnosť dosahuje 79 %. Pôrodnosť je tu 4,1 %, úmrtnosť 2,1 %, emigrácia dosahuje 0,016 % z celkového počtu obyvateľov; prirodzený prírastok tak činí 1,9 % obyvateľov za rok. Dojčenská úmrtnosť je v Zambii 8,9 % novorodencov, jednej žene sa za život priemerne narodí 5,4 detí a nádej na dožitie je 37,4 rokov (37,1 muži a 37,7 ženy). V Zambii je 98,7 % ľudí negroidnej rasy, 1,1 % europoidnej a 0,2 % ostatných rás. Z náboženstva prevažuje kresťanstvo, zastúpený je tiež islam a hinduizmus; asi 1 % obyvateľov sú animisti (animizmus). poznámka: data sú z roku 2002

Zambia je chudobná, typicky rozvojová krajina. Obrovským problémom je tu AIDS – v roku 1999 takmer 20 % obyvateľstva (asi 870 000) bolo nakazených vírusom HIV a počet úmrtí na chorobu AIDS v tomto roku presiahol 99 000 ľudí. Priemernou dĺžkou života 37,35 roka sa Zambia radí na 6. najnižšiu priečku na svete. Na druhej strane nie je v Zambii príliš rozvinutý obchod s drogami a tiež hospodárska kriminalita tu nehrá významnú úlohu. V súčasnej dobe nemá Zambia s ostatnými štátmi žiadne konflikty a tiež vnútroštátna bezpečnostná situácia je relatívne priaznivá. Darcovia rozvojovej pomoci hodnotia veľmi kladne preinvestičnú hospodársku politiku vlády.

Zambia sa člení na 9 provincií:

• Centrálna provincia
• Provincia Copperbelt
• Východná provincia
• Provincia Luapula
• Provincia Lusaka
• Severná provincia
• Severozápadná provincia
• Južná provincia
• Západná provincia

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zambia

• Výprava za zatmením slnka v Zambii
• Afrika online
• CIA factbook
• Bedekr - Zambia
• Idnes - Zambia
• Údaje o Zambii