Národný front oslobodenia Južného Vietnamu

Národný front oslobodenia Južného Vietnamu (NFOJV), prekladaný aj ako Front národného oslobodenia Južného Vietnamu (FNOJV), viet. Mặt trận Dân tộc Giải phóng miền Nam Việt Nam, známy aj ako Vietkong (viet. Việt Cộng, doslova „vietnamskí komunisti“; túto prezývku im vymyslel Južný Vietnam, toto pomenovanie znie po vietnamsky pohŕdavo) bola partizánska organizácia pôsobiaca na území Južného Vietnamu a čiastočne aj v Laose a Kambodži, jej cieľom bolo nastolenie komunizmu v krajine a jej spojenie so Severným Vietnamom počas Vietnamskej vojny. Svoj cieľ vybojovala v 15 rokov trvajúcej krvavej vojne, ktorú viedol Vietkong pomocou konvenčného boja s regulárnou juhovietnamskou armádou (ARVN) a americkou armádou a jej spojencami, ako aj partizánskym bojom a teroristickými akciami, často namierenými proti samotným juhovietnamským civilistom.

Việt Cộng
Účasť na Vojne vo Vietname



Existencia 1954 – 1976
Vznik ako Viet Minh
Transformácia Vietnamský vlastenecký front
Operačné 
územie		 Indočína
Ideológie Komunizmus
Marxizmus-leninizmus
Ľavicový nacionalizmus
Vietnamský nacionalizmus
Ho Či Minovo myslenie
Antirevizionizmus
Veliteľ
Spojenci Severný Vietnam
Sovietsky zväz
Čína
Oponenti Južný Vietnam
Spojené štáty
Príslušník Vietkongu s puškou AK-47

Dejiny

V januári 1960 v provincii Ben Tre, v delte Mekongu, vznikala prvá „oslobodená oblasť“. 20. októbra 1960 na jej území vznikol Národný front oslobodenia Južného Vietnamu (NFOJV). Ľudová oslobodenecká armáda mala v roku 1961 už okolo 100 000 príslušníkov.

Organizácia Vietkongu bola pomerne komplikovaná, v zásade sa členil na 2 zložky:[1]

  1. „Thanh Phan Dan Su“ (viet. Thành Phần Dân Sự- civilná zložka) boli bunky rôznej veľkosti, ktorých úlohou bolo zásobovať bojujúce jednotky; bojov sa tieto jednotky zúčastnili iba zriedka.
  2. „Thanh Phan Quan Su“ (viet. Thành Phần Quân Sự- bojová zložka) mala prevažne bojové poslanie, ale iba najelitnejšie jednotky sa venovali výhradne bojovým akciám, ostatné sa podieľali aj na zbere úrody a zásobovaní.

Jednou z najobávanejších zložiek Vietkongu boli okrem prieskumníkov tzv. Útoční ženisti. Títo vojaci obvykle prešli najmenej pol až jedenapolročným výcvikom, pritom výcvik obyčajných vojakov trval iba mesiac. Útoční ženisti boli zruční pri zneškodňovaní a kradnutí amerických mín a výbušnín. Známi sa však stali preto, že svoje ciele (ak už situácia nedovoľovala ďalšie pokusy) likvidovali aj tak, že sa s batohom naplneným výbušninami priblížili k svojmu cieľu, krytí paľbou svojich spolubojovníkov a v jeho tesnej blízkosti nálož na svojom tele odpálili. Pri útokoch na nepriateľské základne bežne útočili vojaci iba ľahko oblečení, aby ich odev nevydával pri pohybe podozrivé zvuky. Straty v jednotkách útočných ženistov ale bývali veľké.

Vietkong spolupracoval až do konca vojny so (severovietnamskou) Vietnamskou ľudovou armádou (VĽA), jeho členovia infiltrovali aj juhovietnamskú ARVN. Po ofenzíve Tet začiatkom roka 1968 však Vietkong utrpel ťažké straty a v nasledujúcich bojoch o krajinu sa stal iba podporným prostriedkom severného Vietnamu v bojoch o nadvládu na juhu krajiny.

Referencie
  1. Daniel Kamas: Válka ve Vietnamu /1964-1975/ ISBN 80-7198-247-4. Olomouc, Votobia 1997, s. 247-248

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.