Rovník
Rovník je najdlhšia rovnobežka kozmického telesa. Rovina prechádzajúca rovníkom sa používa ako základná rovina pre určovanie súradnicovej šírky na danom telese. Na rovníku je šírka nulová (0°), smerom k severnému pólu telesa nadobúda zvyčajne kladné hodnoty a k južnému záporné.
Na rozdiel od nultého poludníka je určenie polohy rovníka u približne guľatých telies jednoznačné, pretože rovník je vždy miestom s najväčšou uhlovou vzdialenosťou od jeho rotačných pólov. Na rovníku je preto rotačná rýchlosť telesa najvyššia a na objekty nachádzajúce sa na rovníku pôsobí najväčšia odstredivá sila. Z tohto dôvodu je väčšina kozmických telies na rovníku mierne vydutých a ich rovníkový priemer je väčší ako polárny. Rovník rozdeľuje teleso (planétu alebo mesiac či hviezdu) na severnú a južnú pologuľu.
Zemský rovník
Na Zemi je rovník najdlhšou rovnobežkou (zemepisná šírka 0°). Rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologuľu. Meria približne 40 075 km a jeho poloha na Zemi je stanovená na základe rotácie Zeme okolo svojej osi. Predĺžená rovina zemského rovníka vytvára kružnicu – svetový rovník.
Slnko sa na svojej zdanlivej dráhe po oblohe nepohybuje rovnobežne s rovníkom, ale pod uhlom približne 23,5°. Počas roka tak Slnko nad rovníkom prejde dvakrát, a to v dňoch jarnej a jesennej rovnodennosti. Rovnobežky, nad ktorými sa Slnko po svojej zdanlivej dráhe po oblohe pohybuje od rovníka najďalej, sa nazývajú obratník Kozorožca a obratník Raka.
Miesta na rovníku takmer nepociťujú striedanie ročných období a dostávajú najvyšší príjem slnečného svitu a tepla na Zemi. Patria taktiež medzi miesta na Zemi s najvyšším prídelom zrážok. Nachádzajú sa tu tropické daždové lesy. Pás okolo rovníka sa nazýva tropickým pásmom.
Krajinou, ktorá bola pomenovaná podľa rovníka je Ekvádor.
