Vietnamčina

	Vietnamčina; (tiếng Việt)
Štáty	Vietnam
Počet hovoriacich	vyše 75 miliónov[1]
Klasifikácia	austroázijské jazyky
Písmo	latinka (vietnamská abeceda)
Postavenie
Úradný jazyk	Vietnam
Jazykové kódy
ISO 639-1	vi
ISO 639-2	vie
ISO 639-3	vie
Wikipédia
Adresa	vi.wikipedia.org
	Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
	Jazykový portál

Vietnamčina je austroázijský jazyk pôvodom z Vietnamu, kde je oficiálnym jazykom. Je materinským jazykom Vietnamcov ako aj ďalších minorít vo Vietname. Vplyvom vietnamskej emigrácie a kultúrneho vplyvu sa vietnamčinou hovorí najmä vo východnej a juhovýchodnej Ázii, Severnej Amerike, Austrálii a Západnej Európe. Vietnamci sú napr. v Česku uznaná menšina a majú nárok na podporu jazyka a kultúry[2].

Rozšírenie

Medzi austroázijskými jazykmi má najväčší počet hovoriacich, niekoľkokrát viac ako ostatní členovia skupiny spolu.[3] Slovná zásoba je čiastočne prevzatá z čínštiny, čo je výsledok čínskej nadvlády nad Vietnamom. Neskôr do jazyka pribudli aj slová z francúzštiny (19. storočie) a angličtiny (súčasnosť). V minulosti sa používalo upravené čínske písmo nazývané chữ nôm s nárečovou výslovnosťou. Dnešná vietnamská abeceda (quốc-ngữ) používa latinské písmo s pridanými diakritickými znamienkami pre tóny na niektorých písmenách. Moderná vietnamčina je z 19. storočia.[4]

Periodizácia dejín vietnamčiny[4]:

predvietnamské obdobie (vietnamčina a muongčina tvorili jeden jazyk)
protovietnamské obdobie (pred vznikom sinovietnamčiny)
archaické vietnamské obdobie (koniec 10. storočia)
staré vietnamské obdobie
stredné vietnamské obdobie
moderné vietnamské obdobie

Má päť dialektov, ktoré sa delia podľa geografickej lokality.[5]

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vietnamese language na anglickej Wikipédii.

Mikael Parkvall, "Världens 100 största språk 2007" (The World's 100 Largest Languages in 2007), in Nationalencyklopedin
TASR. Česko má nové oficiálne národnostné menšiny - Vietnamcov a Bielorusov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-07-03. Dostupné online [cit. 2018-11-07].
George van Driem. Languages of the Himalayas: An Ethnolinguistic Handbook. [s.l.] : Brill Publishers, 2001. Dostupné online. S. 264.
GENZOR, Jozef. Jazyky sveta : história a súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Lingea, 2015. 686 s. ISBN 978-80-8145-114-0. S. 381-383.
Sources on Vietnamese variation include: Alves (forthcoming), Alves & Nguyễn (2007), Emeneau (1947), Hoàng (1989), Honda (2006), Nguyễn, Đ.-H. (1995), Pham (2005), Thompson (1991[1965]), Vũ (1982), Vương (1981).

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vietnamčina

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[1] Mikael Parkvall, "Världens 100 största språk 2007" (The World's 100 Largest Languages in 2007), in Nationalencyklopedin

[2] TASR. Česko má nové oficiálne národnostné menšiny - Vietnamcov a Bielorusov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-07-03. Dostupné online [cit. 2018-11-07].

[3] George van Driem. Languages of the Himalayas: An Ethnolinguistic Handbook. [s.l.] : Brill Publishers, 2001. Dostupné online. S. 264.

[JS:hs-4] GENZOR, Jozef. Jazyky sveta : história a súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Lingea, 2015. 686 s. ISBN 978-80-8145-114-0. S. 381-383.

[5] Sources on Vietnamese variation include: Alves (forthcoming), Alves & Nguyễn (2007), Emeneau (1947), Hoàng (1989), Honda (2006), Nguyễn, Đ.-H. (1995), Pham (2005), Thompson (1991[1965]), Vũ (1982), Vương (1981).