Uganda

V rámci národne oslobodeneckého hnutia za získanie nezávislosti vystúpil roku 1953 kráľ Mutesa II. s prehnanými požiadavkami. Spojené kráľovstvo vyhlásilo výnimočný stav a kráľa z krajiny vyhostila. Roku 1955 ho znovu akceptovala. Roku 1960 vystúpila Buganda z protektorátu, ale stretla sa s odporom hospodársky slabších provincií protektorátu. V roku 1962 vyhlásila Uganda nezávislosť a stala sa monarchiou v čele s britskou kráľovnou Alžbetou II. Ministerským predsedom sa stal Milton Obote. Roku 1963 bola vyhlásená republika v čele s prezidentom-kráľom Mutesaom II. – komplikovaný štátny útvar spojujúci monarchiu s republikou a unitárny štát so spolkovým. Roku 1966 previedol ministerský predseda Obote, sledujúci prosocialistický kurz, štátny prevrat a prevzal úrad prezidenta. Podľa ústavy z roku 1967 sa Uganda stala jednotným štátom v čele s prezidentom.

Roku 1971 sa po vojenskom prevrate stal prezidentom generálmajor Idi Amin Dada, vrchný veliteľ ozbrojených síl. Ústava bola zrušená, politické strany zakázané. Obote utiekol do susednej Tanzánie.

Roku 1972 vypukli ozbrojené zrážky medzi Ugandou a Tanzániou, ktoré údajne podporovali Oboteho priaznivci. V roku 1972 vyhostil Idi Amin z krajiny všetkých Ázijčanov s britským štátnym občianstvom. Do roku 1973 ich opustilo Ugandu viac než 40 000. Potom boli všetky podniky patriace Britom zoštátnené. Hospodárstvo štátu sa postupne rozpadalo. K hospodárskemu úpadku prispeli aj konflikty so susednými krajinami, predovšetkým s Keňou. Teror Idiho Amina si vyžiadal na 300 000 obetí. Spojené kráľovstvo na protest prerušila roku 1976 s Ugandou diplomatické styky.

Roku 1978 vpadli ugandské vojská do Tanzánie, o rok neskôr dobyla tanzánska armáda a exilový ugandskí politici Entebbe a Kampalu a po úteku Idiho Amina bola zostavená dočasná vláda pod vedením Yusufa Lulea. Roku 1980 prevzala moc vojenská komisia pod vedením Paula Muwanga. V parlamentných voľbách toho istého roku zvíťazil bývalý prezident Milton Obote a znovu sa stal prezidentom (jeho víťazstvo je považované za sporné). Vnútropolitickú situáciu destabilizovali boje medzi vládnucimi jednotkami a jednotkami hnutia odporu proti režimu Oboteho.

V júli 1985 bol Milton Obote zvrhnutý vojenským pučom s odôvodnením, že jeho režim bol nehumánny a skorumpovaný. Roku 1986 sa moci chopil vodca pučistov Yoweri Museveni. Zostavil koaličnú vládu, ktorá sa vzápätí rozpadla. Ani nasledujúcej Museveniho vláde sa nepodarilo ukončiť občiansku vojnu trvajúcu od roku 1979.

V júli 1990 vznikla možnosť ukončenia občianskej vojny v krajine tým, že vláda podpísala mierovú zmluvu s povstaleckým Ugandským vlasteneckým hnutím. Vývoj v roku 1991 však k skončeniu konfliktu neviedol. V prvých priamych prezidentských voľbách zvíťazil doterajší prezident Yoweri Museveni.

Uganda je vlasťou mnoho rôznych etnických skupín, z ktorých žiadna nemá väčšinu. Najpočetnejšie sú kmene Ganda a Karamodžong. Hovorí sa tu približne 40 rôznymi jazykmi. Po osamostatnení Ugandy sa stala angličtina úradným jazykom. Jazykom s najvyšším počtom hovoriacich je luganda, ktorým sa hovorí v Bugande. Druhým úradným jazykom Ugandy je swahilčina, ktorá sa veľa využíva predovšetkým v obchode. Na africké pomery je tu gramotnosť pomerne vysoká – 69,9 %.

Kresťanstvo a Islam sa v Ugande začali šíriť v 60. rokoch 19. storočia, kedy sem po prvýkrát dorazili misionári oboch vyznaní, snažiaci sa vnútiť svoje náboženstvo bugandskému kráľovi. V súčasnosti vyzerá náboženské zloženie obyvateľstva následovne: 33 % katolíci, a 33 % protestanti, 16 % moslimovia a 18 % rôzne domorodé viery.

17.3.2000 prišlo najmenej 530 príslušníkov sekty Hnutie o obnovu desatora božích prikázaní o život pri požiari kostola v Kanunfu na juhozápade. Najprv sa predpokladala kolektívna samovražda, ale po obhliadke zostatkov v hromadnom hrobe sa zistilo, že šlo o násilný čin, ktorý spôsobil smrť až tisícom obetí, ktoré boli uškrtené, zabité alebo otrávené.

V máji 2000 oznámil Medzinárodný menový fond (IWF) a Svetová banka, že poskytnú v rámci programu HIPC (Heavily Indepted Poor Countries) Ugande pomoc vo výške 1,3 miliardy USD. Museveniho reformná ekonomická politika vzhľadom na usporiadanie rozpočtu v prospech vzdelania a zdravotníctva je považovaná za príkladnú. Toto rozhodnutie oboch finančných ústavov bolo najprv ostro kritizované najmä USA, pretože Ugandský prezident Yoweri Museveni si kúpil drahé lietadlo pre svoju potrebu, ten však uistil, že lietadlo bolo financované z úspor určených na obranu a sociálne výdavky tým nebudú ukrátené.

Rozprestiera sa v severovýchodnej časti krajiny, medzi hranicami Ugandy s Keňou a Sudánom. Má rozlohu 1 442 km², a rozsah nadmorskej výšky územia je od 914 m n. m.do 2 750 m n. m. Park obsahuje 2 rieky Kidepo a Narus, ktoré však obe v období sucha vysychajú a nechávajú len jazierka, ktoré pomáhajú prežiť divej zveri. Park je domovom pre vyše 77 druhov cicavcov a 475 druhov vtáctva. Za národný park bol vyhlásený v r. 1962

Je najväčšou turistickou atrakciou Ugandy. Má rozlohu 1 978 km² a ponúka škálu rôznych ekosystémov, ako rozľahlé savany, vlhké, tienisté lesy, jazerá, úrodné mokrade. Rozsah nadmorskej výšky je od 910 m n. m. do 1 350 m n. m. Park je domovom 10 druhom primátov, zahŕňajúc šimpanzov, ďalších viac ako 95 druhov cicavcov a vyše 600 druhov vtáctva. Prechádza ním aj rovník, monumenty na oboch stranách označujú miesto, kadiaľ rovník pretína územie parku. Bol založený v roku 1952 ako Kazinga National park a o 2 roky neskôr premenovaný na Queen Elizabeth National Park na pamiatku návštevy kráľovnej Alžbety.

Má rozlohu 370 km² a rozprestiera sa v nadmorskej výške 1 220 – 1 828 m n. m. Park je domovom pre 350 rôznych druhov vtákov taktiež ako 68 druhov cicavcov, vrátane zebier, byvolov, leopardov a v jazere sa nachádzajú krokodíly a cez 300 hrochov. 20 % z výťažku ziskov národného parku putuje na podporu projektov miestnej komunity ako sú kliniky alebo školy.

Má rozlohu 33,7 km², čo z neho robí najmenší národný park Ugandy. Rozprestiera sa v nadmorskej výške 2 227 – 4 127 m n. m. Park bol vytvorený kvôli zachráneniu vzácneho ohrozeného druhu horských goríl a ich lesov. Ako národný park je územie deklarované od r. 1991.

Nachádza sa 176 km od Kampaly v Nakasongole. Je domovom jediných divožijúcich jednorožcov v Ugande.

Má rozlohu 220 km² a rozsah nadmorskej výšky je 670 – 760 m n. m. Je domovom 441 zaznamenaných druhov vtákov a 53 druhov cicavcov, vrátane slonov, levov, byvolov, či hrochov. Semuliki Forest Reserve bola založená v roku 1932, status národného parku získala v roku 1993.

Má rozlohu 3 840 km². Je to jeden z prvých národných parkov v Ugande bol založený už v roku 1952. Park je polený Viktóriiným Nílom, ktorý padá 45 m skalnou stenou čím vytvára Murchisonove vodopády (Murchison Falls). Je tu veľké množstvo krokodílov, hrochov a vodného vtáctva – park je domovom celkom 76 druhom divej zveri. Známymi návštevníkmi tohto národného parku sú napríklad Winston Churchill, Theodor Roosevelt, či Ernest Hemingway.

Má rozlohu 996 km² – najvyšší bod je vo výške 5 109 m n. m. (Mt. Stanley´s Margherita Peak), čo je tretí najvyšší bod v Afrike. Najstaršia osoba, ktorá tento bod dosiahla bola Beryl Parková v roku 2010, kedy mala 78 rokov. Park je domovom 70 druhov cicavcov a 217 druhov vtákov, ako aj niektorým svetovo najzriedkavejším rastlinám. Je to aj svetovo známa oblasť vyhľadávaná horolezcami. Je zapísaná v zozname prírodných pamiatok UNESCO.

Má rozlohu 321 km² a nadmorskú výšku od 1 160 do 2 607 m n. m. Leží na juhozápade Ugandy a svahy hôr sú pokryté jednými z najstarších a biologicky najrozmanitejších lesov v Ugande, ktoré sa datujú už pred 25 000 rokmi a ukrývajú takmer 400 druhov rastlín. Známejšie pre tieto lesy je však to, že chránia 320 horských goríl, čo je zhruba polovica ich celkovej svetovej populácie. Biologicky rozmanitý región tiež chráni vyše 120 druhov zveri a okolo 350 druhov vtáctva. Ako národný park je od roku 1991 a v roku 1994 je zapísaná aj v zozname prírodných pamiatok UNESCO.