Albertovo jazero
Albertovo jazero (skôr jazero Mobutu Sese Seko) je jazero vo Východnej Afrike na hraniciach Konžskej demokratickej republiky a Ugandy. Nachádza sa v tektonickej prepadline v najsevernejšej časti reťazca jazier Východoafrickej priekopovej prepadliny. Je to jedno z Veľkých afrických jazier. Je siedme najväčšie v Afrike. Má rozlohu 5 600 km². Je 30 km dlhé a približne 160 km široké. Dosahuje maximálnu hĺbku 58 m. Leží v nadmorskej výške 617 m.
_(NASA).jpg.webp)
Pobrežie je slabo členité. Brehy sú prevažne zrázne. Dno je ploché. Na južnom konci jazera sa nachádza séria bažín v miestach, kde sa do jazera vlieva rieka Semliki.
Vodný režim
Jazero je časťou systému horného Nílu. Jeho hlavným zdrojom je Viktóriin Níl, ktorý priteká z Viktóriinho jazera a rieka Semliki, ktorá priteká z Edwardovho jazera. Jeho odtok leží v najsevernejšom cípe jazera a nazýva sa Albertov Níl (po vstupe do Sudánu je známy ako Horský Níl). Priemerné ročné zrážky na hladinu činia 4,6 km³ a priemerný prítok z povodia jazera 24,9 km³. Vyparovanie predstavuje 7,5 km³ a odtok 22 km³. Teplota vody na povrchu dosahuje 30 °C.
Jazero je bohaté na ryby (približne 40 druhov, napr. Lates niloticus). Na jazere je rozvinutá miestna lodná doprava. Na brehoch leží niekoľko osídlení (prístavov), najväčšími sú Butiaba a Pakwach v Ugande a Kaseni v Konžskej demokratickej republike.
Dejiny
V roku 1864 sa stal cestovateľ Samuel Baker prvým Európanom, ktorý objavil jazero. Pomenoval ho po práve zosnulom princovi Albertovi, manželovi kráľovny Viktórie.
