Marie Curiová

Jej rodné meno sa neskôr písalo aj ako Maria Skłodowska, dnes sa medzinárodne píše aj ako Marie Curie-Skłodowska, v Poľsku však Maria Skłodowska-Curie. Vo svete je však známa pod menom Madam Curie.

Po slovensky sa používa tvar Marie/Maria/Mária Curie/Curiová, rodená Sklodowská, resp. Marie/Maria/Mária Curie-Sklodowská/Curiová-Sklodowská (hoci preklad krstného mena do slovenčiny, na Mária, tu nemá nijaké opodstatnenie). Namiesto Curiová sa často uvádza Curieová, ale tento tvar je od roku 2000 v rozpore s Pravidlami slovenského pravopisu.

K jej najväčším úspechom patrí:

• teória rádioaktivity
• technika delenia rádioaktívnych izotopov
• objav dvoch nových chemických prvkov: rádia a polónia.

Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené prvé výskumy liečby rakoviny pomocou rádioaktivity na svete.

Dvakrát získala Nobelovu cenu za dosiahnuté vedecké výsledky. Prvýkrát v roku 1903 za fyziku spolu s manželom Pierrom Curie za výskumy javu nazývaného rádioaktivita, ktorý objavil Antoine Henri Becquerel, a druhýkrát v roku 1911 za chémiu za izoláciu čistého rádia a za objavenie dvoch chemických prvkov – rádia a polónia.

V roku 1891 Skłodowska urobila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie parížskej Sorbonny. Cez deň študovala a po večeroch doučovala a zarábala si tak na živobytie. V roku 1893 získala licenciát a začala vedecky pracovať vo fyzikálnom laboratóriu, ktoré viedol Gabriel Lippmann. Súčasne ďalej študovala na Sorbonne a druhý licenciát, z matematiky, získala v roku 1894.

V roku 1894 tiež spoznala svojho manžela Pierra Curie, ktorý bol v tej dobe doktorandom v laboratóriu Becquerela. Po Pierrovom doktoráte sa v roku 1895 vzali. Pierre bol bez vyznania a Maria bola nábožensky vlažná, preto mali civilnú svadbu, čo na nejaký čas viedlo k roztržke Marie s jej poľskou katolíckou rodinou. Roku 1897 sa im narodila dcéra Irène (tiež neskoršia nositeľka Nobelovej ceny).

Pierre odporučil Mariu Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorandské štúdium pod svojím vedením. Becquerel jej navrhol zdanlivo neatraktívnu a dosť prácnu tému – zistiť, prečo rádioaktivita niektorých druhov uránovej rudy je omnoho vyššia, ako to vyplývalo z podielu čistého uránu v rude.

Maria, spočiatku s pomocou mladého chemika Andrého Louisa Debiernea, ktorý robil licenciát, začala náročnú prácu na delení uránovej rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala zlúčeninu, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Debiernea to rýchlo prestalo baviť a nahradil ho sám Pierre Curie. Výskumy po štyroch rokoch viedli najskôr k objavu polónia a potom omnoho rádioaktívnejšieho rádia (prvý gram rádia izolovala zo smolinca pochádzajúceho z českého Jáchymova). Výsledkom bolo aj vyjasnenie pravdepodobných príčin rádioaktivity – ako efektu pri rozpade atómových jadier.

Po získaní Nobelovej ceny sa Maria a Pierre náhle stali veľmi slávnymi. Sorbonna ponúkla Pierrovi miesto profesora a súhlasila so založením vlastného laboratória, v ktorom sa Maria stala vedúcou výskumu. V tomto čase porodila druhú dcéru Evu (1904).[2] . Dňa 19. apríla 1906 Pierra zrazil nákladný konský povoz a Maria tak stratila životného druha a spolupracovníka. Dňa 13. mája toho istého roku sa fakultná rada rozhodla zachovať katedru vytvorenú pre Pierra Curie a zverila ju Skłodowskej, spolu s riadením laboratória. V roku 1906 sa Maria stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne.

V roku 1911 získala svoju druhú Nobelovu cenu, vďaka ktorej presvedčila francúzsku vládu, aby vyčlenila prostriedky na vytvorenie nezávislého Ústavu pre rádium (Institut du radium), ktorý bol zriadený v roku 1914 a v ktorom sa uskutočňovali výskumy z oblasti chémie, fyziky a medicíny. Tento ústav sa stal liahňou nositeľov Nobelových cien – vyšli z neho ešte štyria laureáti Nobelovej ceny, medzi nimi aj Mariina dcéra Irène Joliotová-Curiová a jej zať Frédéric Joliot-Curie.

Počas prvej svetovej vojny sa Curiová stala šéfkou vojenskej lekárskej bunky, ktorá sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc, ktoré spolu vyšetrili viac ako 3 milióny prípadov zranení francúzskych vojakov.

Po vojne Curiová naďalej viedla Ústav pre rádium v Paríži a zároveň cestovala po svete, kde pomáhala vďaka svojej nadácii zakladať lekárske ústavy pre liečbu rakoviny. V roku 1932 s pomocou poľského prezidenta Moścického bol jeden z takýchto inštitútov založený vo Varšave. Prvým vedúcim sa stala Mariina sestra Bronisława, ktorá kedysi Mariu presvedčila, aby išla za ňou študovať do Paríža. U Marie Curiovej na ústave tiež dva roky študoval František Běhounek (v rokoch 1920 – 1922), ktorý po návrate skúmal rádioaktivitu v jáchymovských baniach. V roku 1925 Marie Curiová sfárala do bane Svornost v Jáchymove.

Marie Curiová zomrela 4. júla 1934 v sanatóriu Sancellemoz v Passy (Haute-Savoie) na leukémiu, ktorá bola pravdepodobne spôsobená radiáciou, s ktorou pracovala.

V roku 1995 bola pochovaná pod kupolou parížskeho Panteónu ako prvá žena za vlastné zásluhy.

1. Marie Curie na Encyclopædia Britannica
2. Maria Skłodowska-Curie - pierwsza kobieta z Noblem. Polskieradio.pl, 2014-11-07. Dostupné online.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Marie Curiová
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marie Curiová

• http://hum.amu.edu.pl/~zbzw/ph/sci/msc.htm po anglicky
• http://www.ptchem.lodz.pl/pl/muzeum.html
• Internetová stránka komisie udeľujúcej Nobelovu cenu 1903
• Internetová stránka komisie udeľujúcej Nobelovu cenu 1911

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Curie-Skłodowská na českej Wikipédii.