Ikonostas
Ikonostas (gr. eikón – obraz a stásis – pozícia, umiestnenie) je stena s ikonami, ktorá v cerkvi (gréckokatolíckom resp. pravoslávnom chráme) delí časť pre veriacich od svätyne (presbytéria alebo sanktuária) – časti pre kňaza. Ikonostas symbolizuje nebo, miesto prebývania Boha.
Ikonostas je architektonickým a zároveň ideovým predelom medzi loďou a svätyňou chrámu. Oddeľuje od seba priestor prístupný veriacim od priestoru svätyne, kde dochádza k „zázraku eucharistie“. Jeho výzdoba má z tohto dôvodu veľmi honosný a slávnostný charakter. Jeho významovosť sa premieta aj do spracovania architektonických častí a ich polychrómie (zlátenia a striebrenia).
Opis a funkcia
V ikonostase je trojo dverí. Cez stredné, tzv. cárske (kráľovské) dvere môže prechádzať iba biskup, kňaz, diakon alebo kráľ (cár). Počas liturgie cez ne kňaz vynáša Telo a Krv Kristovu. Bočné dvere (severné a južné) sa nazývajú diakonské. Kompletný ikonostas má päť radov, každý rad (jarus) má ustálený zoznam ikon. V strede ikonostasu v treťom rade je ikona Poslednej večere Pána a ikony dvanástich veľkých sviatkov. Vo štvrtom rade v strede je ikona Panny Márie s Dieťaťom, po oboch stranách sú starozákonní proroci. V piatom rade sú ikony zmŕtvychvstania a novozákonných svätcov. Na samom vrchu ikonostasu sa nachádza Golgota s krížom a tabule Desatora.
Kompozícia u nás etablovaného typu barokového ikonostasu:
Hlavný rad tvoria štyri veľké ikony vo veľkých rámoch zdobených rezbárskou prácou a polychrómiou dreva. Každej z veľkých ikon zodpovedá príslušné maľované antependium. V strednej osi kompozície je ideové centrum ikonostasu – kráľovské (cárske) dvere – slávnostný prechod do svätyne. Po stranách, medzi hlavnými ikonami sa nachádzajú diakonské dvere. V priebehu 17. storočia sa niekde upustilo od používania krídel diakonských dverí a tvorili ich len prosté prechody. Hlavný rad ikonostasu obsahuje ikonu Ježiša Krista (južne od kráľovských dverí), Bohorodičky (severne od kráľovských dverí), ikonu chrámového patrocínia (vedľa južných diakonských dverí) a sv. Mikuláša, príp. iného významného svätca (vedľa severných diakonských dverí.) Nad hlavným radom ikonostasu nasledujú horizontálne pásy jednotného ikonografického programu. Navzájom sú oddeľované rímsami. Program sa odvíja vždy od ideového centra (vertikály) do strán. Nad radom hlavných ikon nasleduje rad dvanástich veľkých sviatkov (prázdnikov) spolu s centrálnym výjavom Poslednej večere (rozlišujeme dva typy Poslednej večere: 1. vyjavenie zrady, 2. začiatok eucharistie). Sviatky (prázdniky) – 12 ikon s výjavmi z mariánskeho a christologického cyklu, sú osadené v architektonickom páse po šesť od centrálneho výjavu Poslednej večere do strán. Jednotlivé ikony majú približne rovnakú veľkosť, poväčšine štvorcový formát a sú osadené v rámoch.
Nad radom sviatkov nasleduje tretí rad ikonostasu, ktorý má vo svojej vertikálnej osi umiestnenú ikonu tvoriace ideové centrum vlastného ikonostasu – Krista Pantokratora. V jednotlivých poliach tvorených arkatúrami v úrovni Pantokratora sa nachádza dvanásť ikon príhovorcov, orientovaných ku Kristovi. Tento rad sa nazýva Deesis (príhovor). Príhovorcami sú niekedy dvanásti apoštoli, vtedy sa označuje aj ako apoštolský rad.
Ikonostas je uzatvorený štítom, ktorý priamo dopadá na korunnú rímsu ikonostasu. Obsahuje medailóny svätcov, Medailóny sú umiestnené po pravej a ľavej strane od stredovej osi. Na stredovej osi je umiestnený štít.
