Peru

Slovo Peru je odvodené od mena miestneho vládcu Birú, ktorý žil začiatkom 16. storočia blízko zátoky San Miguel v Paname.[1] Keď španielski prieskumníci navštívili jeho ovládané územia v roku 1522, nachádzali sa na najjužnejšej časti Európanom vtedy známeho Nového sveta.[2] Preto, keď Francisco Pizarro preskúmal južnejšie územia, tak boli označené ako Birú alebo Peru.[3] Španielska koruna udelila v roku 1529 tomuto menu legálny status s Capitulación de Toledo, ktorá označila Inkskú ríšu ako provinciu Peru.[4] Pod španielskou vládou dostala meno vicekráľovstvo Peru, ktoré sa po peruánskej vojne o nezávislosť stalo Peruánskou republikou.

Najstaršie dôkazy ľudskej činnosti na tomto území sa datujú približne do roku 11 000 pred Kr.[5] Najstaršia známa peruánska kultúra, Norte Chico, prekvitala v rokoch 3000 až 1800 pred Kr. pozdĺž tichého oceánu.[6] Ako ďalšie sa rozvíjali Čavínska, Parakaská, Močická, Nasca, Vari, a Čimú archeologické kultúry. V 15. storočí sa Inkovia zoskupili do silného štátu a počas storočia sformovali najväčšiu ríšu v predkolumbovskej Amerike.[7] Andské kultúry boli poľnohospodárske a využívali zavlažovanie a terasovanie; dôležitým bol rybolov a hospodárenie s ťavovitými. Keďže tieto kultúry nemali pojem o trhu alebo peniazoch, ich spolupráca sa spoliehala na obojstrannosť a prerozdeľovanie.[8]

Územie Peru je rozdelené na 24 departmentov (nazývaných aj regióny). Tieto departmenty sa ďalej delia na provincie, ktoré sa skladajú z okresov. Celkovo je krajina rozdelená na 195 provincií a 1 833 okresov.[9]

Provincia Lima nie je súčasťou iného administratívneho celku.

Svojou rozlohou 1 285 220 km² je Peru 20. najväčšou krajinou sveta (po Mongolsku). Rozlohou je porovnateľné s Čadom, a približne dvakrát také veľké ako štát USA Texas. Obyvateľstvo viac než 27 miliónov ľudí hovorí španielsky, kečuánsky, ajmarsky a inými domorodými jazykmi.

Východné Peru pozostáva prevažne z vlhkých tropických džunglí Amazonského dažďového pralesa, najväčšieho na svete. Na juhu pozdĺž hranice s Bolíviou leží jazero Titicaca — najvyššie položené splavné jazero na svete. Náhorná plošina Altiplano je suché údolie rozprestierajúce sa na úpätí Ánd v juhovýchodnom Peru. Pozdĺž hranice s Čile sa rozprestiera najsuchšia púšť na svete Atacama.

Pobrežie Pacifiku je domovom veľkého množstva druhov rýb. Púšť Sechura leží v severozápadnom Peru pozdĺž pobrežia.

Hlavnými riekami Peru sú Ucayali, Marañón, Amazon (ktorá je vytvorená sútokom Marañón a Ucayali), Putumayo, Pastaza, Napo, Jurua a Purus.

Zemepisné oblasti

Machu Picchu, "Stratené mesto Inkov"

Keď prišli Španieli, politické dôvody ich prinútili rozdeliť Peru na tri hlavné oblasti:

• pobrežnú, ohraničovanú Pacifikom
• vysočinu, ležiacu na Andskej náhornej plošine
• džungľu, ležiacu v Amazonskej panve

Tieto názvy sú v Peru stále zaužívané.

Ale Javier Pulgar Vidal zemepisec, ktorý študoval biológiu a zemepis Peru dlhší čas, navrhol vytvorenie ôsmich prírodných oblastí. V roku 1941 na treťom Valnom zhromaždení Pan-American Institute of Geography and History schválili jeho návrh. Týchto osem oblastí je:

• Chala, alebo pobrežie (subtropická púšť v strednej a južnej časti pobrežia a premenlivá tropická savana na severe pobrežia)
• Yunga (pozostávajúca zo subtropických úrodných údolí)
• Kečua
• Suni (alebo "Jalca")
• Puna
• Janca
• Rupa-Rupa ("Vysokohorská džungľa")
• Omagua ("Nížinná džungľa")

Mapa Peru

Významnejšie mestá:

• Alojz Hudek (* 1887 – † 1961) –  rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár, pedagóg, náboženský rozhlasový redaktor.[10]
• István Holocsy (* 1898 – † 1929) –  salezián, misionár.[11]

1. Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 83.
2. Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 84.
3. Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 86.
4. Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 87.
5. Tom Dillehay et al, "The first settlers", s. 20.
6. Jonathan Haas et al, "Dating the Late Archaic occupation of the Norte Chico region in Peru", s. 1021.
7. Terence D'Altroy, The Incas, s. 2–3.
8. Enrique Mayer, The articulated peasant, s. 47–68.
9. Sistema Nacional de Estadística
10. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 245 – 246.
11. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 243.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peru
• Wikislovník ponúka heslo Peru