Atacama

Atacama, ako väčšina púštnych oblastí, je typická náhlymi teplotnými výkyvmi, ktoré sa v letnom období pohybujú od 0 °C v noci až po +50 °C cez deň. Veľký teplotný gradient urýchľuje intenzívnu eróznu činnosť hornín. Vlhké vetry, ktoré zásobujú východnú časť Južnej Ameriky, nie sú schopné prekonať morfologickú hradbu Ánd, vlaha sem nie je transportovaná ani z oblastí východného Pacifiku, pretože v okolí pobrežia prúdi studený Peruánský oceánský prúd a vplyvom sily zemskej rotácie sa už tak riedke mračná stáčajú späť nad oceán a nie nad pevninu.

V oblasti Atacamy žije okolo 1 milióna obyvateľov. Dôvodom je výskyt obrovského množstva nerastných surovín - náleziská železných, medených a iných rúd sa stali významným artiklom tejto nehostinnej oblasti. Medzi ďalšie dôležité nerastné bohatstvo patria najväčšie náleziská dusičnanu sodného na svete. O jeho vlastníctvo sa viedla aj Pacifická vojna. Počas obdobia najväčšej ťažby pokrývala produkcia z Atacamy až 4/5 svetovej spotreby.

Atacama aj napriek týmto extrémom má čo ponúknuť a to v podobe národného parku Los Flamengoss, Valle de la Luna či gejzíry El Tatio, ktoré sú jediným gejzírovým poľom v Južnej Amerike a zároveň najvyššie položenými gejzírmi na svete. V púšti sa nachádza aj Európske južné observatórium (ESO), pretože sa v tejto oblasti vyskytuje najväčší počet bezoblačných dní a je ďaleko od ľudských sídiel a tak nič neruší pozorovanie nočnej oblohy. Vďaka prírodným podmienkam a charakteru povrchu, využíva oblasť tiež NASA k testom zariadení pre budúce misie na Mars.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Atacama

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Atacama na českej Wikipédii.