Francisco Pizarro
Francisco Pizarro (* 1476 alebo 1478, Trujillo, Španielsko - † 26. jún 1541, Ciudad de los Reyes, Peru) bol španielsky conquistador.
Francisco Pizarro | |||
| |||
Narodenie | 1476/1478 Trujillo, Španielsko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 26. jún 1541 Ciudad de los Reyes, Peru | ||
Rodičia | Gonzalo Pizarro Rodríguez de Aguilar, Francisca González Mateos | ||
Partnerka | Inés Huaylas Yupanqui Cuxirimay Ocllo | ||
Deti | Francisca Pizarro Yupanqui (* 1534), Gonzalo (* 1535) Francisco (* 1539), Juan (* 1541) | ||
Podpis | |||
Odkazy | |||
Commons | |||
Životopis
Narodil sa ako jeden z nemanželských synov španielskeho šľachtica a dôstojníka. Ako mnohí jeho súčasníci hľadal uplatnenie za oceánom v nedávno objavenej Amerike. Založil si plantáž a lovil vraj Indiánov, aby mu na nej ako otroci pracovali. To mu však nestačilo a podobne ako iní dobyvatelia conquistadori sníval o zlate.
V roku 1513 sa zúčastnil na výprave Vasca de Balboa, ktorý po prechode cez panamskú šiju objavil Tichý oceán. Španieli vtedy od domorodcov prvý raz počuli o veľkej, bohatej ríši ďaleko na juhu. Inšpiráciou sa mu stal úspech iného dobrodruha Hernanda Cortéza, ktorý naplnil ten najväčší sen: zmocnil sa ríše Aztékov plnej zlata a koristi. Francesco Pizarro sa spojil s ďalším dobrodruhom Diegom de Almargom a kňazom Hernandom de Luque a začali organizovať výpravy na juh.
Prvá sa skončila absolútnym fiaskom, skoro sa z nej nevrátili. Na druhej už dosiahol hranice ríše, ktorú domorodci nazývali Pirú a zajal obchodnú plť naloženú zlatom a iným tovarom. Správy o bohatstve záhadnej ríše sa potvrdili. V roku 1531 Francesco Pizarro vyrazil na tretiu a rozhodujúcu výpravu. So 168 mužmi sa vydal poraziť mocnosť, o ktorej rozmeroch nemal ani tušenia.
Francisco Pizarro mal šťastie, ríšu práve oslaboval boj o trón medzi dvomi synmi predchádzajúceho Inka Huascarom a Atahualpom. Atahualpa ešte pred príchodom Španielov brata porazil a zajal. Po boji si liečil zranenia v meste Cajamarka neďaleko miesta, kde Pizarro pristál. V meste a jeho okolí táborilo až niekoľko desiatok tisíc Inkových vojakov, Atahualpa sa preto so Španielmi bez obáv stretol.
Výhodou Španielov boli jazdci a strelné zbrane, ktoré v Indiánoch vyvolávali hrôzu a brnenie, vďaka ktorému boli prakticky nezraniteľní. Francesco Pizarro nechal zmasakrovať niekoľkotisícový neozbrojený sprievod a panovníka zajal ako rukojemníka. Ríša zmietaná vnútornými rozpormi bola bez vládcu ochromená.
Atahualpu Španieli neprepustili ani potom, čo za seba zaplatil ohromné výkupné: zaplnil zlatom a striebrom do výšky dvoch metrov izbu s rozlohou 34 štvorcových metrov. Napriek tomu ho na základe vykonštruovaných obvinení popravili.
Poslední Inkovia sa stiahli do horských pevností, akou bolo aj známe Machu Picchu a odtiaľ ešte niekoľko desaťročí pokračovali v odpore. Nepomohlo im ani to, že sa Španieli o korisť veľmi rýchlo pobili medzi sebou.
Francisco Pizarro sa stal guvernérom dobytej provincie. Spolu so súrodencami, čo sa k nemu zo Španielska pripojili, najprv zavraždili Almarga. Ten sa búril, že pri delení koristi ťahal za kratší koniec. V roku 1541 si zostatok Almargových prívržencov počkal na Francesco Pizarra, aby svojho vodcu pomstili. Nedali mu čas ani na to, aby sa pomodlil.