Vyškov

V husitských dobách bol Vyškov, ktorý zachovával vernosť biskupovi, dobytý a spustošený (asi 1427). Za uhorských vojen ho vypálil syn kráľa Jiřího z Poděbrad, Jindřich z Poděbrad. O obnovenie mesta sa najviac zaslúžil olomoucký biskup Protasius (tiež v literatúre uvádzané Tas) Černohorský z Boskovíc v priebehu 2. polovice 15. storočia. V roku 1569 mesto postavilo novú radnicu. V roku 1609 do radnice udrel blesk a následne vybuchol strelný prach v pivnici.

V tejto dobe sa mesto pridáva k vzbúreným stavom 17. augusta 1619. Predstavitelia mesta odovzdali kľúče mesta veliteľovi stavovskej jazdy Ladislavovi Velenovi zo Žerotína. Za mesto mu odprisahali vernosť Jiří Čermák, Melchior Moudrák a Jan Markovský.

V tomto období v rozmedzí rokov 1618 – 1648 bolo mesto dvakrát obsadené Švédmi a pri ich druhom vpáde v roku 1643 celkom vyplienené. Po tomto nájazde klesol počet poddaných na iba 54 obyvateľov. Po skončení Tridsaťročnej vojny boli niektoré dediny na Vyškovsku vyľudnené a žila tu menej ako polovica obyvateľstva. Ako vtedy vyzerala Morava, je zachytené v tzv. prvej lanskej vizitácii z let 1656 – 1675 (prvý poddanský súpis pôdy a usadlíkov). Vyškov spolu so Slavkovom a Bučovicami boli postihnuté z Vyškovska najviac, lebo tu bývali spravidla táboriská prechádzajúcich vojsk.

V 80. rokoch 17. storočia začal vo Vyškove pustošiť mor, ktorý trval až do začiatku 18. storočia. Preto bol v roku 1719 na námestí postavený morový stĺp. Vtedy na mor zomrelo toľko obyvateľov, že sa ich úmrtia ani nezapisovali do matriky. Na konci 17. storočia dosiahol Vyškov veľkého rozkvetu za panovania biskupa Karla II. z Lichtenštejna-Kastelkornu. Vtedy sa Vyškovu hovorilo Moravské Versailles.

Dobová kresba Vyškova z roku 1720

Začiatkom 18. storočia ovládli Vyškov talianski prisťahovalci. V roku 1734 sa zišli na zámku hostia kardinála Wolfganga Hannibala von Schrattenbacha, olomouckého biskupa a miestokráľa neapolského.

V roku 1753 vyhorelo celé mesto vrátane zámku, ušetrené boli iba dva domy pri brnianskej bráne. V roku 1834 boli zbúrané olomoucká i brnianska brána. Druhý obrovský požiar zasiahol Vyškov v máji roku 1917; trval 3 dni a zničil celú tretinu mesta. Za prvej republiky v rokoch 1923 až 1925 prebehla elektrifikácia mesta. V roku 1928 bol arcibiskupský zámok predaný zemi Moravskosliezskej a bola v ňom zriadená Zemská hospodyňská škola. V roku 1935 bol v meste vybudovaný vodovod. Vojenská posádka vznikla v roku 1936 a je súčasťou Vyškova dodnes. V priebehu druhej svetovej vojny malo byť mesto Vyškov centrom nemeckého jazykového ostrovča okolo nemeckého vojenského cvičiska a strelnice a malo sa stať centrom kolonizačného pásma tiahnúceho sa naprieč celou Moravou. Za týmto účelom bolo vydané nariadenie o vysťahovaní 33 obcí Drahanskej vrchoviny. Na konci druhej svetovej vojny zasiahli boje Vyškov natoľko, že patril k najviac postihnutým mestám v zemi.

Po požiari v roku 1917

• 7. august 1609 – Veľký výbuch v radnici, kedy po polnoci pri veľkej búrke udrel blesk do radničnej veže. Vtedy boli v pivnici uložené 2 tony strelného prachu, ktoré rozmetali výbuchom vežu i dva priľahlé domy.
• 3. február 1638 – Mohutná víchrica spôsobila v meste mnoho škôd a zborila zámockú kaplnku.
• Rok 1753  – Obrovský požiar, ktorému podľahol celý Vyškov okrem dvoch domov. Ako podpaľačka bola vtedy upálená 17ročná Viktória Veselá, zamilovaná do tesárskeho tovariša, ktorému podpaľačstvom získavala prácu.
• 30. august 1814 – Strašná povodeň, kedy 8 dní bez ustania trval silný lejak. Veľká voda vtedy vzala 8 domov a 80 poničila.[2]
• pondelok 21. mája 1917 – Katastrofálny požiar mesta Vyškova vypukol o 13:30 v Meixnerovom dome na námestí. Oheň bol zdolaný až v stredu 23. mája 1917. V dôsledku tohoto požiaru bol zaznamenaný úbytok obyvateľstva o 730 osôb.[3]
• nedeľa 22. marca 1931 – Veľká povodňová katastrofa, kedy rieka Haná dosahovala až 4,5 metra (kulminovala okolo polnoci). Túto povodeň spôsobila prietrž mračien sprevádzaná bleskami a krupobitím.[4]