Moravany (okres Michalovce)

Obec leží na západnom okraji okresu, 15 km západne od Michaloviec. Nachádza sa na rozhraní Východoslovenskej pahorkatiny (podcelok Pozdišovský chrbát) a Východoslovenskou rovinou (podcelok Ondavská rovina).[4] Obcou preteká Trhovištský potok, približne 1 km západne vedie tok rieky Ondava.[5] Zo severu na juh prechádza cesta II/554 (Vranov nad Topľou – Trhovište), na ktorú sú napojené obecné ulice. Okresné mesto je vzdialené 15 km východne, Vranov nad Topľou 20 km severne, Sečovce 16 km západne, Trebišov 18 km juhozápadne a krajské mesto Košice sú vzdialené 50 km západným smerom.

Najstaršie dôkazy osídlenia tejto lokality pochádzajú z obdobia mladého paleolitu (40 000 – 8 000 rokov pred Kr.), z ktorého sa našli kamenné nástroje v polohe Ortáš. V roku 1996 bol objavený aj súbor štiepanej kamennej industrie priamo v obci a jej okolí, ktoré dokazujú prítomnosť človeka na tomto území aj v neolite a eneolite. Prvá písomná správa o obci „Morwa“ pochádza z roku 1252, kedy sa spomína v listine, potvrdzujúcej vlastníctvo dediny bratmi Čižovcami a Ďapalovcami z rodu Bogatradvan. Názov Moraviany sa objavuje v 18. storočí a bol používaný súčasne s maďarským názvom Marwa.

Kostol v obci sa spomína od začiatku 14. storočia, o storočie neskôr tu stála aj drevená kaplnka, lokalizovaná na cintoríne. Do konca 16. storočia bolo obyvateľstvo katolícke, od začiatku 17. storočia tu pôsobili evanjelickí reformovaní kňazi. V tomto období mala obec 14 obývaných poddaných domov, jednu resp. dve kúrie, kostol, faru a tiež školu. Výraznú stagnáciu priniesli Protihabsburské stavovské povstania a nasledujúce morové epidémie, ktoré znamenali pokles osídlených usadlostí na 8 v roku 1715. Po upokojení pomerov sa postupne počet obyvateľov zvýšil a v roku 1787 už mali Moravany 89 domov a 676 obyvateľov. Domáci sa živili poľnohospodárstvom, obrábali pôdu a pestovali rôzne plodiny. V 19. storočí bola obec súčasťou majetku rodiny Andrášiovcov. Rozsiahle úpravy kostola sv. Štefana boli realizované v roku 1814, ktorý bol od roku 1761 opäť katolícky. Evanjelici si v roku 1856 postavili vlastný kostol, pričom už v roku 1830 v Moravanoch pôsobila kalvínska škola.

V roku 1900 mala obec už 881 obyvateľov, no do pokojného života rodín zasiahla prvá svetová vojna, na ktorej frontoch zahynulo 15 miestnych obyvateľov. Od roku 1920 sa používal názov Muroviany, od roku 1927 potom Moraviany. Veľkú nezamestnanosť a biedu priniesla hospodárska kríza, kvôli ktorej odišlo za prácou množstvo obyvateľov. Časť z nich neskôr vrátila do obce, časť však zostala žiť v cudzine. Moravany boli i v tomto období poľnohospodárskou obcou. Kultúrny a spoločenský život zabezpečovala katolícka a kalvínska škola, ktoré zabezpečovali okrem pedagogickej činnosti aj iné aktivity, najmä počas dôležitých cirkevných a štátnych sviatkov. Zriadenie opravovne vojenskej techniky počas druhej svetovej vojny tu sústredil najmä v lete 1944 väčšie množstvo vojakov. To znamenalo počas prechodu frontu 30. novembra 1944 bojové akcie, sprevádzané streľbou, horiacimi domami a stodolami priamo v obci. Sovietskí vojaci zotrvali v Moravanoch do januára 1945.[6]

• Oficiálna stránka obce