Pančevo

Pančevo je mesto v Srbsku v autonómnej provincii Vojvodina. Zároveň je centrom rovnomennej oblasti a regiónu Južný Banát . V meste žije 76 203 obyvateľov, v Pančevskej oblasti celkovo až 123 414.  Podľa posledného sčítania ľudu z roku 2011 malo Pančevo spolu so Starčevom, svojím predmestím, 83 676 obyvateľov. Mesto stojí na sútoku rieky Tamiš a Dunaj, vzdialenosť od Belehradu je 14 kilometrov.

Pančevo
Панчево
Pôvod názvu: slovanský: pačina/pančina - stojatá voda.
Štát Srbsko
autonómna provincia Vojvodina
Okres Južný Banát
Rieky Dunaj, Tamis
Najvyšší bod
 - výška 80 m n. m.
Rozloha 150 km² (15 000 ha)
Obyvateľstvo 76 203 (2011)
doložená existencia sídla 9. stor?
Primátor Saša Pavlov (Srpska napredna stranka (SNS))
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Názov Pančevo je slovanského pôvodu. Jeho koreň pochádza zo slova pačina/pančina, čo znamená stojatá voda.

Dejiny

Najstarší názov osady, ktorá sa nachádzala na mieste moderného Pančeva bol Panuka. Osada sa nachádzala na sútoku toku Tamiša a Dunaja. Samotné mesto sa prvýkrát spomína ako obchodné mesto v roku 1153, keď tam okrem iných národov žili aj Gréci. V 15. storočí bolo mesto obsadené Turkami a tí ho držali pod svojou nadvládou až do roku 1716. Neskôr sa dostalo pod vládu Rakúska. Mesto v roku 1733 postihol silný orkán, ktorý zničil mnoho budov; o štyri roky neskôr mesto sužovala veľká epidémia a následne aj veľký požiar, ktorý zničil nemeckú časť mesta. V roku 1918 sa mesto stalo súčasťou Juhoslávie a dostalo súčasný názov Pančevo. V roku 1925 bola do mesta zavedená elektrina. V roku 1999 bolo mesto opakovane bombardované organizáciou NATO.

Názov mesta

Počas častých zmien vládnucich národov (Rimania, Kelti, Huni, Avari, Slovania, Maďari, Tatári, Turci, Nemci) sa názov tohto strategicky dôležitého miesta často menil. Mesto bolo postupne nazývané Panucea alebo Panuča v 10. storočí, Bansif v 12. storočí, v priebehu 15. storočia Pančel a Pensej, v 17. storočí Pajčova, Panziova alebo Bančova, na začiatku 18. storočia Čomba.

Priemysel
Pančevo v noci

Po prvej svetovej vojne zaznamenal priemysel Pančeva vysoký stupeň rozvoja, vznikol jeden z priemyselných gigantov bývalej Juhoslávie. V meste jestvuje mnoho tovární, ktoré zamestnávajú desiatky tisíc ľudí nielen z Pančeva, ale z takmer celého Južného Banátu. Mesto má rozvinutý petrochemický, strojársky, obuvnícky priemysel. Takisto je tu rozvinutý cestovný ruch.

Kultúra a vzdelávanie

S Pančevom je spätých mnoho známych osobností z oblasti politiky, vedy a kultúry. V roku 1869 boli založené noviny Pančevac. V Pančeve sa nachádza chemické, lekárske, elektrotechnické a ekonomické učilište. V roku 2005 bola v Pančeve otvorená Právnická fakulta a Fakulta humanitných vied ako súčasť Medzinárodnej univerzity v Novom Pazare. V Pančeve sa každoročne koná karneval.

Obyvateľstvo

V meste žilo podľa sčítania v roku 2002 79,08% Srbov, okrem nich aj mnoho národnostných menšín ako Maďari, Slovinci a Macedónci, Slovákov nevynímajúc.[1]

Partnerské mestá

Referencie
  1. SAD, NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový. Hlas ľudu [online]. 2013-08-15, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.