Budkovce (okres Michalovce)

Budkovce (nemecky Wudigersdorf, Guthsdorf) sú obec na východnom Slovensku v Košickom kraji, v okrese Michalovce.

Budkovce
obec
Kostol Najsvätejšej Trojice
Štát Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Región Zemplín
Nadmorská výška 102 m n. m.
Súradnice 48°37′57″S 21°55′45″V
Rozloha 19,84 km² (1 984 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 526 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 76,92 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1220[3]/1319[4]
Starosta Ján Lörinc[5] (nezávislý)
PSČ 072 15
ŠÚJ 522376
EČV MI
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 244
072 15  Budkovce
E-mailová adresa [email protected], [email protected]
Telefón 688 67 91 (informácie), 649 32 04 (sekretariát), 649 33 96 (starosta)
Fax 649 33 96
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Budkovce
Webová stránka: Budkovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Slovenský portál

Polohopis

Vodné toky

Rieka Laborec, potok Duša.

Politika

Na čele obce od roku 1900 stáli títo richtári:

  • Harbuľák, Štefan
  • Sabol, Ján
  • Kraus, Štefan
  • Harbuľák, Pavol
  • Pivarník, Július
  • Eštok, Ján
  • Harbuľák, Ján
  • Hájnik, Štefan
  • Kuchár, Július
  • Galamboš, Štefan
  • Sinčák, Štefan
  • Kičinka, Štefan
  • Janusko, Juraj
  • Fedor, Michal
  • Ferik, Štefan
  • Uhrina, Marián

Obyvateľstvo

v roku 1771 mala obec 473 obyvateľov,

v roku 1890 – 1136 obyvateľov,

v roku 1910 – 1341 obyvateľov,

v roku 1930 – 1436 obyvateľov,

v roku 1940 – 1602 obyvateľov,

v roku 1965 – 1560 obyvateľov,

v roku 2001 – 1504 obyvateľov,

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo 14. storočia. Úpravami prešiel v 15. storočí, barokovo bol upravený v roku 1754, poslednou neogotickou úpravou prešiel v roku 1896.[6] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má v hornej časti nárožné zaoblenia, ukončená je trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
  • Buttkayovský kaštieľ, jednopodlažná neskororenesančná stavba na nepravidelnom pôdoryse s valbovou strechou z obdobia okolo roku 1617. Koncom 18. storočia bol rozšírený o nárožné veže, realizovaný bol aj klasicistický dvojosový portikus so segmentovými arkádami. V interiéri sa nachádzajú valené klenby s lunetami, vo vežiach české placky. Na fasáde je umiestnený renesančný erb s vročením z doby výstavby kaštieľa.[7]
  • Socha Sv. Jána Nepomuckého, polychrómová neskorobaroková socha z 50. rokov 19. storočia. Pri búrke v roku 1919 poškodil sochu dvestoročný jaseň. Táto socha bola v roku 1924 na náklady Františka Šamudovského obnovená a dodnes tvorí súčasť kostolného dvora. Obnovou prešla v roku 1968.[8]

Kultúra

V rámci rozvoja a ochrany miestnej kultúry a pre zachovanie ľudových zvykov a tradícií pôsobili v našej obci folklórne skupiny. Prvý mládežnícky folklórny súbor založil v roku 1935 učiteľ Ladislav Berka zo Sobraniec, ktorý tiež zostavil a vydal Spevník východoslovenských piesní. Tento súbor sa zúčastnil v roku 1935 okresnej slávnosti piesní v Pozdišovciach. Potom vedenie súboru prevzal miestny učiteľ Arnošt Pyšný a pod.jeho vedením sa krojová skupina zúčastnila na celokrajských slávnostiach v Košiciach, ba aj v Prahe. Táto skupina v čase II. svetovej vojny zanikla. O ďalšie pokračovanie v uchovávaní ľudových tradícií sa postaral Folklórny súbor Zlatý Klas pri JRD Zlatý Klas, ktorý viedol, Milan Podžuban spolu so súborom Klások, ktorý viedla Zuzana Štofegová. V roku 1994 vznikla dedinská folklórna skupina Pacerki. Najprv to bola spevácka a neskôr aj tanečná zložka, ktorá potom postupne zanikla. DSF Pacerki vystupovala postupne na celom Slovensku, neskôr aj na Cypre, Ukrajine, Česku. K dnešnému dňu vydala táto DSF už dve MG kazety. V roku 1995 sa otvorila nová tradícia usporadúvania folklórnych slávností ako súčasť osláv obce. Od roku 1999 sa obnovilo vydávanie obecných novín Budkovčan, ktoré vychádzajú raz štvrťročne v počte 200 výtlačkov.

Spolková činnosť

V obci pôsobí poľovnícke združenie Bažant. Vybudovaním sústavy rybníkov sa v obci rozvíja aj činnosť Slovenského rybárskeho zväzu. Aktívne v obci pracuje aj Zväz včelárov, záhradkárov a drobnochovateľov. V obci je aj Urbárska spoločnosť a Lesné spoločenstvo. Prospešnú a dobrovoľnú činnosť v obci organizujú : Klub dôchodcov, Zväz invalidov. V obci, ktorá ma charakter prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania pracuje Ružencový spolok, ktorý často organizuje púte po domácich a zahraničných pútnických miestach. V roku 1992 obnovil svoju činnosť aj Miestny odbor Matice slovenskej.

Školstvo

  • Základná a materská škola v Budkovciach

Šport

V obci pôsobí OŠK (Obecný športový klub) Budkovce. Svoju činnosť aktívne rozvíjajú aj iné oddiely : volejbalový, turistický, stolnotenisový a iné.

Partnerské obce

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Budkovce.sk: História obce
  4. MOŠ/MIS
  5. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Budkovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.