Morské oko (jazero)

Morské oko[1], v minulosti nazývané Veľké Vihorlatské jazero, je najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch a tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku po Štrbskom plese a Veľkom Hincovom plese vo Vysokých Tatrách. Je jedno z najkrajších zátiší na Slovensku, ktoré si zachovalo romantiku a prirodzený pôvab.[2]

Morské oko
Veľké Vihorlatské jazero
jazero
Morské oko, nad ním týčiaci sa Sninský kameň
Štát Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Sobrance
Obec Remetské Hámre
Pohorie Vihorlatské vrchy
Nadmorská výška 618 m n. m.
Súradnice 48°54′56″S 22°11′53″V
Dĺžka 750 m
Šírka 312 m
Hĺbka maximálna: 25,1 m
Rozloha 13,8 ha (0 km²)
Najľahší výstup zo záchytného parkoviska Krivec pod Morským okom po turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011, 2017
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Odtok vody Okna
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Morské oko
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch; Najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku

Vznik a poloha
Pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa v zime
Historický pohľad na Morské oko z roku 1888

Vznik Morského oka spadá do obdobia doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate. Mohutný zosuv z východného svahu Motrogonu a Jedlinky zahradili dolinu potoka Okna a za vzniknutou bariérou vzniklo prírodné jazero. Morské oko je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom. Leží pod Sninským kameňom (1 006,0 m n. m.) v katastrálnom území obcí Remetské Hámre a Vyšná Rybnica, v nadmorskej výške 618 m n. m. Dnešná podoba jazera existuje od osemdesiatych rokov 19. storočia, keď bol vybudovaný umelý priehradný múr. Asi 7 ha plocha jazera po zvýšení vodnej hladiny o 5 m vytvorila dnešnú plochu 13,8 ha. Maximálna dĺžka jazera je 750 m a šírka 312 m. Jazero dosahuje hĺbku až 25,1 m.

Nachádza sa v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a patrí do ochranného pásma[3] územia Vihorlatský prales, skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom zápisu boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Kategória bola neskôr viac krát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe). Zároveň patrí do lokality Morské oko (SKUEV0209)[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Neďaleko Morského oka západným smerom, v nadmorskej výške 727 m n. m. leží druhé najzachovalejšie jazero vo Vihorlatských vrchoch – Malé Morské oko, v minulosti nazývané Malé Vihorlatské jazero.[2]

Opis jazera

Do jazera ústi 6 stálych prameňov a niekoľko periodických. Prebytočnú vodu z jazera odvádza potok Okna. Pobrežie je veľmi členité. Jeho západná a severná časť má mierny sklon a je pokrytá jemným pieskom. Východný breh je strmý a kamenitý. Hlbšie časti jazera sú pokryté hrubou vrstvou bahna. V blízkosti prítokov sa hromadí lístie, z ktorého sa celoročne uvoľňuje metán.

Morské oko je veľkou prírodnou zvláštnosťou slovenskej prírody. Na ochranu prírodných hodnôt a krás bolo jazero spolu s okolitými lesmi v roku 1984 vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu, v súčasnosti je to národná prírodná rezervácia (pozri: NPR Morské oko) v celkovej výmere 108,48 ha, kde platí najvyšší 5. stupeň ochrany.[5] Rybolov, kúpanie a člnkovanie sú zakázané.

Riziká

Výstavba lesných ciest, ako i ťažba prestárlych porastov holorubným spôsobom znamená pre jazero veľké nebezpečenstvo. Následkom zvýšenej erózie svahov a zárezov ciest, ako aj sústreďovaním odtoku vody z cestného telesa do priepustov sa zvyšuje transport pôdy a zeminy do jazera. Okrem zeminy sa splavuje organický materiál (lístie, konáre, kôra, humus a pod.), ktorý sa po usadení v jazere rozkladá, čím sa voda ochudobňuje o rozpustný kyslík. Všetky tieto okolnosti ovplyvňujú fyzikálno-chemické a biologické vlastnosti vody. Voda sa stáva výživnejšou, zvyšuje sa množstvo rias a znižuje sa priehľadnosť.

Historické názvy

Najstaršie oficiálne pomenovanie jazera sa dochovalo v rukopisnom elaboráte z roku 1784 (išlo o tzv. jozefínske mapovanie) v podobe Blatné jazero (Blatto t., čiže Blatto teich) a potoky, ktoré do neho ústili, niesli názvy Malý potok (Malý bach) a Veľký potok (Veľký bach). Pod pomenovaním Morské oko sa jazero prvýkrát uvádza až na mapách z obdobia tzv. františkánskeho mapovania (konkrétne z roku 1826). Keďže názvom morské oko sú v odborných kruhoch označované len jazerá ľadovcového pôvodu a jazero vo Vihorlatských vrchoch takým nie je, vedci sa mu snažili dať iné pomenovania - napr. Beskydské jazero (rok 1876), Sninské jazero či Remetské jazero (1907). Nakoniec bol v roku 1933 prijatý oficiálny názov Veľké Vihorlatské jazero, ktorý platí dodnes.[6]

Značkovanie turistických chodníkov v období Uhorska

Prvé turistické objekty na území Slovenska mimo Vysokých Tatier boli postavené v roku 1880 vo Vihorlatských vrchoch Uhorským karpatským spolkom – Beskydskou sekciou založenou v Užhorode, za podpory grófa Sztárayho, išlo o dve turistické útulne pri Morskom oku a pod Sninským kameňom. V roku 1881 bol vyznačený turistický chodník od Morského oka na Sninský kameň, existuje dodnes. V roku 1883 vybudovala už Východokarpatská sekcia so sídlom v Sátoraljaújhely turistickú útulňu pod Vihorlatom, k nej bol v roku 1885 vyznačený turistický chodník z Jovsy a odtiaľ na Sninský kameň a k Morskému oku.[7]

Turizmus

Morské oko je atraktívnym a častým turistickým cieľom, vedú sem turistické chodníky od Remetských a Zemplínskych Hámrov. Z Morského oka je neďaleko na obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), po modrej turistickej značke je možné dostať sa naň za hodinu a 35 minút pešej chôdze. Neďaleko sa nachádza i menšie jazero Malé Morské oko, k nemu turistov zavedie žltá turistická značka, začínajúca pri turistickom smerovníku Morské oko, kaštielik (618 m n. m.), výstup trvá cca 30 minút.

Prístup

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

  • Morské oko, nad ním týčiaci sa Sninský kameň
  • Morské oko v jari
  • Morské oko v jari
  • Hrádza jazera
  • Morské oko v júli
  • Kaštielik Morské oko – Významné lesnícke miesto
  • Pamätná tabuľa v lokalite Svetového dedičstva UNESCO, neďaleko brehu Morského oka
  • Chata Morské oko
  • Pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa v lete
  • Pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa v jeseni
  • Turistický smerovník pri Morskom oku (zakrytý časový údaj Snina /vlak/ je 4:30 h)
  • Prístrešok Kozmodrom pri ceste na Morské oko

Referencie
  1. Názvy vodných nádrží [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-10-11, [cit. 2019-09-27]. Dostupné online.
  2. Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 6. vyd. Kynceľová : VKÚ Harmanec, s. r. o., 2019. ISBN 978-80-8144-220-9.
  3. Vihorlat – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-05]. Dostupné online.
  4. Morské oko [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-07-26]. Dostupné online.
  5. Morské oko. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  6. BURAĽ, Miro. Podvihorlatské noviny - Nezávislý regionálny týždenník, číslo: 30, článok: Morské oko - perla Vihorlatských vrchov [PDF]. Humenné : FAMM PRESS, s. r. o., 2007-07-23, [cit. 2016-02-23]. Dostupné online.
  7. GULDAN, Arnošt. Pohľad do dejín značenia turistických chodníkov na území Slovenska [PDF]. Harmanec : rodina Arnošta Guldana, s prispením Klubu slovenských turistov, VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, 2013, [cit. 2015-07-26]. Dostupné online. ISBN 978-80-969498-8-5.

Literatúra

Mapy
  • VKÚ Harmanec, s. r. o., Kynceľová, č. 126, Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000, 6. vydanie, 2019, ISBN 978-80-8144-220-9
  • TATRAPLAN s.r.o., Banská Bystrica, Turistická mapa 5043 Poloniny, Vihorlat, Zemplínska šírava 1 : 50 000, 1. vydanie, 2019, ISBN 978-80-89904-03-7

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.