Pozdišovce

Pozdišovský chrbát so svojimi úbočiami, pozvoľna vystupujúcimi nad rovinu, kedysi pokrytú lužnými lesmi, lákal ľudí k trvalému osídleniu už v dávnom praveku. Na jeho juhovýchodných svahoch postupne vytvorili obec Pozdišovce. Jej dnešný chotár s rozlohou 1 814 ha pôdy hraničí s chotármi obcí Krásnovce, Šamudovce, Laškovce, Trhovište, Moravany, Rakovec nad Ondavou, Suché a predmestiami Topoľany a Močarany so súčasným okresným sídlom, iba šesť kilometrov východne rozloženým mestom Michalovce.

Doteraz najstaršími stopami po pobyte človeka v chotári Pozdišoviec sú črepy bližšie neurčených neolitických kultúr (5. až záver 4. tisícročia pred naším letopočtom). V období eneolitu – neskorej doby kamennej (záver 4. tisícročia až 2. tisícročie pred Kr.) obýval aj naše končiny ľud východoslovenských mohýl. Človek tu žil aj v dobe bronzovej (1900 – 700 pred Kr.). Dôkazy o pobyte človeka z doby železnej zatiaľ nie sú, možno ho však predpokladať na základe pomerne hustého osídlenia v okolí. V dobe rímskej (1. až 4. storočie n. l.) sa stalo územie Slovenska sprostredkovateľom hodnôt medzi susedmi z juhu, severu i východu. Nie je známe presne, kedy sa na území Pozdišoviec usadili prví Slovania. Ich prítomnosť v danom období však bezpečne dokladajú výsledky povrchových prieskumov.

O starobylom slovanskom pôvode obce svedčí aj toponomastický rozbor názvu Pozdišovce. Miestne mená s príponami -ovce, -ice, -any sa zhodujú s rozsahom najstaršieho slovanského osídlenia Slovenska. Patria ku skupine pomenovaní ľudských sídel utvorených týmito príponami z vlastného osobného mena kmeňového náčelníka, hlavy rodu alebo otca rodiny. V našom prípade z osobného mena Pozdiš (podobne ako Pozdiech, Pozderad), s významom – dedina Pozdišo-vých ludí.

Po začlenení Slovenska do uhorského štátu sa stalo územie stredného Zemplína súčasťou kráľovských majetkov hradných panstiev hradov Zemplín. Prvým majiteľom Pozdišoviec, ktorého meno sa zachovalo, bol Peter, syn Rajnolda, ktorý zomrel bez potomka. Jeho dediny Pozdišovce a Drahňov kráľ Karol Róbert preto daroval Michalovi z rodu Akošovcov. Darovacia listina vydaná pri tejto príležitosti v roku 1315 je najstarším známym písomným dokladom o obci, zároveň však dokladajúcim, že obec existovala už dávno predtým. Kráľ potvrdil svoju donáciu ešte listinou z roku 1322, z ktorej vyplýva, že Michal mu svoju oddanosť preukázal viackrát. Pravdepodobne sám Michal, alebo jeho potomkovia, dali postaviť v Pozdišovciach hrad. Písomne je doložený roku 1365. Podoba hradu ani presná lokalita už nie sú známe. Podľa tradície na jeho zvyškoch stojí dnešný kaštieľ. Po smrti bezdetného Ladislava kráľ Žigmund odmietol nároky vzdialenejšieho príbuzenstva a hrad s panstvom v roku 1403 za vojenské zásluhy rozdelil zemanom.

V roku 1640 získal tunajšie panstvo Peter Sirmai (Szirmay), ktorý tu do roku 1648 s pomocou župy postavil najkrajší kaštieľ svojej rodiny. V testamente ho preto určil za rodinné sídlo, čo rodina dodržiavala až do dvadsiatych rokov 20. storočia. V 19. storočí tu okrem sirmaiovského kaštieľa, ktorý vlastnila Izabela Sirmaiová, vdova po Henrikovi Neuendorfovi, stál ešte kaštieľ Weinbergovcov.

Sociálna štruktúra a pomery obyvateľstva sa v podstate veľmi nemenili ani v 19. storočí až do zrušenia poddanstva. Štatistiky zaznamenali mierny demografický rast, narušený až epidémiou cholery v roku 1831. Po východoslovenskom roľníckom povstaní, ktoré obec priamo nezasiahlo, sa tu konal jeden zo štatariálnych súdov.

Z výdobytkov revolučných rokov 1848/1849 privítali Pozdišovčania predovšetkým zrušenie poddanstva. Postupne získavali pôdu do svojho vlastníctva. V obci vybudovali liehovar, pracovali tri mlyny, z ktorých jeden stojí dodnes. Začiatkom 20. storočia poskytla obyvateľom skromné pracovné príležitosti aj píla. Z pôvodného sirmaiovského veľkostatku sa do 20. storočia vytvorilo niekoľko menších hospodárstiev. Po vzniku ČSR sa poslední predstavitelia rodiny z Pozdišoviec odsťahovali do Maďarska a zvyšok majetku spravovali prostredníctvom správcov.

• V roku 1934 prvé dotyky s futbalom, od 40-tych rokov účasť v krajských a okresných súťažiach.
• V 50-tych rokoch hokej, neskôr aj volejbal a turistika.
• Futbalový turnaj dospelých o putovnú Pozdišovskú vázu od roku 1965 – v mesiaci júl
• Futbalový turnaj žiakov Memoriál Mikuláša Benetina v rokoch 1982 – 2004
• Futbalový turnaj dorastencov Memoriál Mikuláša Benetina od roku 2005 – v mesiaci júl

V súčasnosti OcŠK organizuje dva turnaje s dlhodobou tradíciou, ktoré sú najstaršími futbalovými turnajmi na Zemplíne.

• 
  Pozdišovská keramika, váza
• 
  Džbánik
• 
  Tanier

• PLICKOVÁ, Ester. Pozdišovské hrnčiarstvo. Bratislava : Slovenské vydavatelstvo krásnej literatúry, 1959.
• Pozdišovské čriepky – noviny obyvateľov obce (od r. 2000)
• Majstri hliny – osobnosti pozdišovskej hrnčiarskej dielne (2001), Ján Poprik
• Pozdišovské školy (2002), Ján Poprik
• Pozdišovce – turistický sprievodca (2003), Ján Poprik

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pozdišovce

• Oficiálna stránka obce